Ak Slovensko vstúpi do NATO, vstúpi tam s najväčšou pravdepodobnosťou spoločne so skupinou ďalších krajín. Kľúčom k zatiaľ len teoretickému rozriešeniu otázky, ktoré krajiny túto skupinu budú tvoriť, môže byť helsinská pozvánka na rokovania o vstupe do EÚ pre ďalších šesť krajín. Množiny štátov, ktoré sú v NATO alebo doň chcú vstúpiť, a krajín, ktoré začnú rokovať s EÚ alebo tak už činia, sa začínajú viditeľne prekrývať. Svoje aktivity smerom k NATO by sme preto pravdepodobne mali koordinovať s Litvou, Lotyšskom, Estónskom, so Slovinskom a tiež s Bulharskom a Rumunskom. Taký je aj odkaz z Varšavy, ktorá by rada v aliancii videla okrem Slovenska minimálne pobaltské štáty. Súčasne si v Poľsku uvedomujú, že významnú úlohu pri ďalšom rozširovaní zohrajú práve oni. Traja noví členovia aliancie totiž od momentu svojho vstupu chtiac-nechtiac pripravujú alebo naopak maria šance ďalších uchádzačov.
Varšava však hovorí aj o tom, že Slovensko je viac-menej na takej istej úrovni ako Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Túto tézu potvrdzujú aj posledné stretnutia predstaviteľov Visegrádskej štvorky. Všetci totiž prejavujú podporu Bratislave tak pri rokovaniach s EÚ, ako aj pri vstupe do NATO. A tu stojí Slovensko pred dilemou. Už teraz tvorí a aj naďalej chce tvoriť jednu skupinu s krajinami V 4. Brusel by však mal vidieť záujem spolupracovať aj s inými, slabšie pripravenými krajinami. Vládna kríza v Rumunsku v tomto smere len zdôraznila nástrahy, ktoré jednotlivé štáty majú ešte pred sebou. Postoj solitéra, o ktorý sa svojho času pokúšala Praha, by však mohol veci len viac skomplikovať.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
