"V mene spravodlivosti treba uznať, že oficiálne miesta sú vo svojej náklonnosti menej prelietavé," píše v úvode svojej eseje o ruskej próze 20. storočia v najnovšom piatom čísle Revue aktuálnej kultúry (RAK) Josif Brodskij, "už takmer päťdesiat rokov sa držia svojho kopyta a forsírujú Michaila Šolochova. Vytrvalosť - alebo skôr obrovská zákazka na stavbu lodí vo Švédsku - sa vyplatila a v roku 1965 Šolochov konečne dostal Nobelovu cenu." Brodskij je vo svojej eseji spred pätnástich rokov (vyšla v Penguin Books) aj ďalej nemilosrdný, netají obavy, že Rusko opustí toto storočie bez toho, aby po sebe zanechalo nejakú veľkú prózu, pričom za stav, v ktorom sa ruská próza nachádza, si môže sama - smutné na tom podľa neho je, že tento stav podporuje tým, že je taká, aká je. Pod drobnohľad sa dostala aj slovenská próza, v tomto prípade tá mladá, po roku 1989, a výsledný pocit autorky Ute Rassloffovej našepkáva už titulok - Poetika coolness? Spolu s tradičnými rubrikami vrátane recenzentského bloku prináša RAK aj tentoraz kultivovaný literárny servis, v zdanlivej (?) presile reflexií dostala priestor aj pôvodná tvorba (Stanislav Rakús, Tina Diosi) a Peter Uličný nechal v rozhovore s Jiřím Oličom voľný priechod espritu tohto českého i slovenského básnika, publicistu a kunsthistorika. Lastovičkou pravdivosti snahy o širší záber RAK-u aj za hranice literatúry, ktorý avizuje budúci šéfredaktor Rado Olos (v tomto čísle sa už objavil v tiráži), je poznámka Pavla Matejoviča k uvedeniu normalizačného seriálu Tridsať prípadov majora Zemana. "V čase svojho vzniku sa prípady majora Zemana stali súčasťou ideologického kánonu, keď sa filmová fikcia povýšila na autentický dokument doby," píše P. Matejovič, pričom, porovnávajúc znovuzaradenie seriálu v Česku a na Slovensku musí konštatovať, že u nás prebehla seriálová repríza bez akýchkoľvek diskusií. "Okrem toho na Slovensku, na rozdiel od Čiech, sa v podstate ani nezačalo s procesom kritického vyrovnávania sa s minulosťou, komunizmus a normalizácia sa tu nespája ani s pocitmi nespravodlivosti," uzatvára autor, "relatívne dobré materiálne zabezpečenie sa uprednostňovalo pred občianskymi slobodami."
ALEXANDER BALOGH
