NEW YORK (ČTK) - Blízky vzťah k americkému prezidentovi Billovi Clintonovi a manažérske schopnosti pomohli národnému poradcovi pre bezpečnosť Samuelovi Bergerovi odsunúť na druhú koľaj v zahraničnopolitických záležitostiach ministerku zahraničných vecí Madeleine Albrightovú (na snímke TASR). S odvolaním sa na nemenovaných vládnych predstaviteľov to včera napísal denník The New York Times. Hviezdnym okamihom Albrightovej bola vojna v Kosove, ale od jej skončenia ju Berger zatieňuje. Prezidentov poradca sa viditeľne angažoval na vytváraní politiky voči Číne a Rusku, riadil prezidentovu návštevu Európy. Do centra diania sa Albrightová dostala v tom čase len raz, keď jej sýrsky prezident Háfiz Asad v Damašku povedal, že je pripravený na mierové rokovania s Izraelom.
Berger, profesiou obchodný právnik a dlhoročný politický hráč vo washingtonských politických kruhoch, stúpol tak rýchlo hlavne vďaka manažérskym schopnostiam, posadnutosti hľadať kompromis medzi politickými špičkami a tiež vďaka faktu, že Clintonova administratívna chápala zahraničnú politiku ako odnož ekonomickej politiky, v ktorej je hlavným cieľom rast obchodu. Albrightová je podľa denníka vnímaná ako politička poháňaná osobným presvedčením a starosťou o dodržiavanie ľudských práv, čo bol dôvod, prečo naliehala na Clintona a Bergera, aby USA išli do vojny s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Po vojne v Kosove sa ťažisko americkej zahraničnej politiky presunulo z miest, v ktorých Albrightová dominovala, a to z Balkánu do Európy, smerom k Rusku, Číne, Blízkemu východu a Írsku, uviedol denník.
