u po vyše troch rokoch prepustili do spolkovej republiky. Gertrud Böttcherová je tiež dôchodkyňa. Mala štrnásť rokov, keď ju v marci 1945 odvliekla Červená armáda do pracovného tábora 18-01 neďaleko Sverdlovska. Po štyroch rokoch ju prepustili. Jej otec a matka zomreli v sovietskom gulagu. "Mám pochopenie pre požiadavky robotníkov, ktorých zavliekli na nútené práce do nacistického Nemecka. Žiadajú ich plným právom," zhoduje sa Kaufmannová s Böttcherovou. Obidve sú zatrpknuté pretože sa doteraz nikto nezastal tých, ktorých ako civilistov odvliekli do komunistických pracovných táborov. Žien z bývalých východných území Nemecka, ktoré tam odvliekli po roku 1945 a pracovali tam za najhorších podmienok, bolo vyše 200-tisíc. Na osud nemeckých robotníkov a robotníčok, ktorí pracovali v komunistických táboroch bez odmeny, upozornil tiež predseda Únie obetí komunistického násilia v spolkovej republike Gerhard Finn. "Obete komunistického režimu majú samozrejme tiež právo na odškodnenie - tak ako obete nacizmu," hovorí Finn. Jediné, čo sa po mnohých rokoch úsilia dosiahlo, je to, že v Nemecku obete nacistického a komunistického teroru postavili právne na rovnakú úroveň.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
