Mnohí zamestnanci majú sklon myslieť si, že vedúci je človek, ktorý ovláda iného človeka alebo skupinu ľudí. Podľa anglického poradcu Johna Adaira vedecké štúdie dokazujú, že despotickí jedinci nie sú až na malé výnimky okolím ako vedúci ani volení, ani akceptovaní. V priemysle a ďalších oblastiach hospodárstva je účinné vedenie totiž založené na rešpekte a dôvere, nie však na strachu a pokore. Rešpekt a dôvera pomáhajú vytvárať v tíme snahu a nadšenie pre vec. Despotický prístup naopak vyvolá iba strach a tupú pos-lušnosť. To je pre skutočne dobrý a kompaktný tím veľmi málo. Optimálny duch aktívneho pracovného tímu sa dá pritom veľmi jednoducho zhrnúť do troch okruhov, ktoré sa vzájomne prelínajú. Ide o úlohu, skupinu a jednotlivca. Anglický odborník na pracovné vzťahy tieto okruhy bližšie špecifikuje ako zabezpečenie splnenia úlohy, vytváranie a udržiavanie tímu a stimulácie rozvoja jednotlivca. Aby sa tieto základné veličiny mohli realizovať, je však najskôr potrebné pracovný tím zostaviť a dotvoriť.

Pri vytváraní či formovaní pracovného tímu je veľmi dôležité poznanie vlastných silných a slabých stránok vedúceho. Pokiaľ šéf dokáže presne definovať oblasti, v ktorých vyniká, je skutočne silný v odbore a na druhej strane si dokáže priznať, že existujú tiež oblasti, ktoré mu zasa až tak veľa nehovoria, má vyhrané. Dobrý šéf i totiž vedome vyberá svojich spolupracovníkov práve tak, aby ich silné stránky, znalosti a skúseností boli rozvinuté práve v oblastiach, v ktorých šéf práve najsilnejší nie je. Vhodným vedením a koordináciou totiž jeho spolupracovníci medzery vyplnia. V konečnom dôsledku potom môže byť z takej rôznorodej skupiny skutočne dob-rý pracovný tím.

Charakteristika vedúceho a dosiahnuté výsledky potom na seba podľa anglického poradcu Adaira úzko nadväzujú. Pokiaľ šéf vzbu-dzuje nadšenie, ľudia z jeho tímu sú cieľavedome činní a všetci spoločne majú dobrý základ pre stanovenie tých správnych priorít. Členovia kolektívu sú ochotní prijímať riziká a vziať na seba väčšiu pracovnú záťaž. Pokiaľ si je vedúci vedomý potrieb skupiny, ktorú vedie, i potrieb jednotlivcov, podriadení mu veria a snažia sa nasledovať jeho príklad. V prípade, že vedúci intelektuálne stačí na potreby svojho pracovného zaradenia a dáva členom svojho tímu najavo dôveru v ich schopnosti i lojalitu, podriadení začínajú sami viesť. Jeho rola sa takom prípade začína obmedzovať iba na to, že deleguje svoje právomoci, radí svojim spolupracovníkom a podporuje činnosť tímu. A to by mal byť sen každého šéfa - primäť svojich podriadených k tomu, aby išli ako hodinky aj v dobe, kedy nie je na pracovisku fyzicky prítomný.

Byť vodcom znamená mať odhodlanie. Znamená to byť rozhodným vo vnútri aj navonok, voči sebe aj ostatných, píše Libuše Čapková v českom Profite. Byť vodcom neznamená však byť extrovertom alebo agresívnym človekom. Úspešní vedúci, schopní vytvoriť správny pracovný tím, sú svojou povahou veľmi rozdielni. Prirodzeným vodcom sa totiž narodí len málokto. Dôležitejšie je však vodcovské schopnosti v sebe objaviť a pustiť sa do ich rozvíjania. Ide totiž o schopnosť, ktorá sa dá z väčšej časti naučiť, v praxi overiť a zdokonaľovať. Až potom môže dobrý šéf presne definovať jednak sám seba, ale tiež ľudí, ktorých potrebuje do svojho pracovného tímu získať. (r)