Denník SME vznikol po zásahu mečiarovej vlády do denníka Smena, ktorý sa z konformného mládežníckeho denníka postupne zmenil na opozičný a antinacionalistický. V bývalej Smene urobil Mečiar poriadok okamžite po rozpade Česko-Slovenska, keď v prvý pracovný deň v samostatnej Slovenskej republike 4. januára 1993 odvolali jeho úradníci riaditeľa Smeny a šéfredaktora, ktorým som bol vtedy ja. Na protest proti tomuto kroku opustilo redakciu Smena takmer 90 percent redaktorov a už o desať dní vyšiel nový denník SME. Skrátenie pôvodného názvu je slovná hračka, pretože SME znamená po slovensky sme alebo existujeme, čo bolo a ešte aj dnes je dostatočne provokujúce.
Eufória, ktorá sprevádzala vznik nášho denníka, mi dnes pripomína filmové scény, pretože sme pracovali celé dni a noci a časť čitateľov nás fantasticky podporovala morálne i materiálne, pod čím mám na mysli nie viac a nie menej ako dobré slovo, dobré koláče a dobrý alkohol. Veľmi dlho sme riešili predovšetkým problémy súvisiace s výrobou novín, na tvorivé diskusie či koncepčné problémy jednoducho nebol čas. Pracovali sme v provizórnych podmienkach, k dispozícii sme mali iba dva osobné počítače, hlavná časť redakcie sídlila sedem mesiacov v garáži pre jedno auto. Navyše sme sa pravidelne dostávali do konfliktu s mocou vlád Vladimíra Mečiara. Pravidelné patologické slovné útoky, podľa ktorých sme protislovenské noviny riadené a platené z Čiech a zo Západu, niektorých redaktorov zlomili, väčšina sa však s nimi vyrovnala a vyrovnáva. Komplikovanejšie to bolo s útokmi na podstatu novín. Najvážnejší sme prežili v októbri 1995, keď nám súkromná tlačiareň pravdepodobne pod politickým tlakom vypovedala zmluvu z minúty na minútu. V ten deň nás vytlačila štátna tlačiareň, ale aj tá na druhý deň odmietla výrobu nášho denníka. Vychádzať sme však neprestali, tlačili sme na dvoch miestach, 100 a 200 kilometrov od Bratislavy. Do oboch tlačiarní sme museli denne voziť filmy, takže uzávierka denníka bola už okolo 15.00 h až dovtedy, kým sa nám aspoň na posledné strany nepodarilo vybudovať modemové spojenie, ktoré tlačiarne dovtedy nemali.
Prežili sme aj série súdov a výsluchov, ja som momentálne obžalovaný z úmyselného prezradenia služobného tajomstva do zahraničia a vydavateľ má v inej kauze zaplatiť podľa rozhodnutia prvostupňového súdu pokutu vo výške 7,5 milióna korún za to, že noviny publikovali spravodajstvo z verejného mítingu, na ktorom vystúpil aj redaktor SME. Napriek tomu, že sme nikoho nemenovali, Mečiar a všetci jeho ministri sa štylizáciou správy cítili dotknutí, zažalovali nás a súd vyhrali v rekordne krátkom čase. Súd navyše nebol v Bratislave, ale na strednom Slovensku, v Banskej Bystrici, kde pracoval a ešte stále má trvalé bydlisko súčasný minister spravodlivosti nominovaný za robotnícku stranu.
Napriek životu, v ktorom by možno prospelo menej vzrušujúcich situácií, to denník SME prežil, vlani dosiahol priemerný náklad asi 80 000 a rok skončil so ziskom. Od konca apríla 1996 sme už tlačili na vlastnej tlačiarni.
Redakcia síce sídli v malom domčeku, ale má krásny dvor. Od mája do septembra sa na ňom stretávame s čitateľmi a priaznivcami, hudobníkmi, spisovateľmi, filozofmi, politikmi… Pre nezávislý denník je dôležité aj vytvárať konkrétny bod nezávislého myslenia. Začali sme vydávať knihy, pričom kniha nášho komentátora Mariána Leška Mečiar a mečiarizmus sa stala bestsellerom. V decembri vyšla v náklade tritisíc kusov, okamžite sa rozpredala a v priebehu mesiaca dosiahol náklad v tejto knižnej oblasti rekordných 31-tisíc kusov.
Pokúsim sa zovšeobecniť, prečo sa nám podarilo prežiť a na čo treba myslieť aj v budúcnosti.
Dôležité je, aby boli noviny v neustálej ofenzíve. Defenzíva je psychicky náročnejšia, navyše pre mnohých redaktorov demotivujúca a neperspektívna. Ofenzíva je dôležitá nielen na stránkach novín, ale predovšetkým v marketingu a manažmente.
Nie sú dôležité úspechy či neúspechy v konkrétnych dňoch, ale pripravenosť na krízové okamihy. K nezávislým novinám patrí pokora a skromnosť.
Pre nezávislé noviny je dôležité aj poslanie. Rozhodujúce však je, aby kľúčová skupina 10-15 ľudí v nezávislom médiu bola nielen presvedčená o svojom poslaní, ale aby aj bola schopná posudzovať reálne výsledky a postupne ich zlepšovať či stabilizovať.
V našom prípade sa intelektuálne prednosti redaktorov i intelektuálne rady zvonka z hľadiska riadenia spoločnosti ukázali ako neproduktívne a niekedy takmer nebezpečné, spojenie intelektuálnych schopností so zmyslom pre administratívu, výrobu a finančné plánovanie je však pre vznikajúce nezávislé médiá životne dôležité. Riaditeľ našej spoločnosti mal nedávno iba tridsať rokov. Veľa ľudí považuje jeho kariéru za zázračnú. Keďže už piaty rok s ním pracujem, a zistil som, ako životne potrebuje nový nezávislý denník schopného riaditeľa, pokúsim sa svoju skúsenosť zovšeobecniť.
V našom prostredí niekedy preceňujeme neštandardné riešenia a podceňujeme štandardné. Ťažko si uvedomujeme a ešte ťažšie priznávame, že takmer všetko je už vymyslené. Aby som to skrátil: každý riaditeľ dnes musí ovládať štandardné situácie, pochopiť overené mechanizmy, lebo podnik inak skolabuje, kapitálom úspešného riaditeľa sú navyše neštandardné riešenia. A bolo by ilúziou si myslieť, že o redaktoroch platí niečo iné.
Na záver chcem povedať, že boj o prežitie denníka SME znamenal pre nás najkrajšie obdobie života. Technické podmienky sa nám zlepšili, takže začíname boj o kvalitu, čo bude asi najťažšie obdobie života. Ak sa nám to podarí, radi by sme pomohli mnohým, pretože mnohí pomohli nám.
Na Slovensku sa hovorí, že premiér Mečiar nijakému svojmu nepriateľovi nikdy nič nezabudne, my chceme myslieť na priateľov.
