Za desať rokov aktívnej kariéry mení 26-ročný odchovanec žilinského hokeja klubovú príslušnosť už šiesty raz: zo Skalice odchádza do Slovana Bratislava. Zmluvu podpísal na 3,5 roka. Predtým sa zo Žiliny dostal do Sparty Praha (1991), o tri roky neskôr sa stal nemeckým majstrom s tímom Maddogs Mníchov, dve sezóny pôsobil v Mannheime, dve zimy v Krefelde a vrátil sa na Slovensko, do Skalice. V piatok spečatili funkcionári jeho prestup do Bratislavy. Dve medzištátne stretnutia v drese reprezentácie SR odohral dobre stavaný útočník (186 cm/93 kg) už ako slovanista.
Dve víkendové priateľské merania síl s Českom vo Zvolene a s Kanadou v Trnave priniesli vyrovnaný hokej, no dobrý koniec mal iba súboj s majstrami sveta (3:3). So zámorským tímom sme prehrali 3:4.
"Išlo o osožné skúšky so súpermi rôznych štýlov. Vzhľadom na množstvo hráčov, ktorí sa v reprezentácii obmieňajú, sú to aj solídne výsledky. Česi boli nepríjemní v rýchlosti a kombinácii, útočili v trojici a dali zabrať našej obrane. Na druhej strane sa nám otvárali dvierka, a tak diváci mohli vidieť ofenzívny hokej. Kanaďania priniesli na ľad viac osobných súbojov, ako je to pre nich typické. Hrali sme deň za dňom, kým kanadský tím mal dva-tri dni voľna a najmä v úvodnej tretine nám narobil problémy."
Podľa televízneho záznamu štvrtý gól Kanaďanov nemal platiť - puk z hokejky Simpsona trafil najprv hornú, potom bočnú žrď a pred čiarou ho zachytil brankár Šimonovič. Nemali ste ako kapitán protestovať, keď ho poľský rozhodca Karas uznal?
"Sedel som v tej chvíli na striedačke, nevidel som dobre sporný moment. Nemali sme k dispozícii televízny záznam a bránkový rozhodca rozsvietil červené svetlo, akoby puk prešiel za bránkovú čiaru. Neviem, čím by sme argumentovali. Priznám sa však, že mi bolo podozrivé, keď sa Kanaďania bleskovo po strele začali radovať. Zrejme tak chceli presvedčiť váhajúcich rozhodcov. Dokonale sa im to podarilo."
Do Slovana ste chceli prestúpiť už v lete, no prestup vyšiel až na druhý pokus uprostred sezóny. Čo zavážilo?
"Ten krok som musel urobiť. Mal som osobné dôvody. V apríli 2000 by mi vypršala v Skalici dvojročná zmluva, mohol som ísť, kde by som chcel. Funkcionári HK 36 konali ako obchodníci. Prestup sa však naťahoval dlhší čas, bol som už trochu nervózny."
Zdá sa, akoby ste na poldruharočné účinkovanie v Skalici nemali len príjemné spomienky.
"Je to tak. Vlaňajšia sezóna nám vyšla, tretie miesto bolo pekným úspechom nášho mužstva. Mám na to pekné spomienky, všetci boli príjemní. Pravá tvár ľudí sa však ukázala, keď sa nám prestalo dariť. Vtedy som videl, s kým mám do činenia. Chcel som preto odísť."
Prestupy pre vás nie sú žiadnou novinkou, predsa však - neobávate sa nového prostredia?
"Neviem, prečo by som sa mal obávať. Na veľkomestský život som si zvykol na predchádzajúcich hokejových zastávkach v Prahe či v Nemecku. Väčšinu hráčov Slovana poznám z reprezentácie, kde som sa stretol aj s trénerom Hossom. Iste, je tu veľká konkurencia, treba si miesto zaslúžiť výkonmi na ľade. Ale chcel som hrať vo veľkom klube, preto som tu. Teším sa na prvé zápasy po Novom roku vo štvrťfinále Euroligy proti Luganu. Vybral som si dres s číslom 39, ktoré som nosil v Krefelde."
A ďalšie hokejové ciele?
"Mám už jeden majstrovský titul z nemeckej ligy, Slovan má najvyššie ciele aj v domácej súťaži. Dva razy mi účasť na majstrovstvách sveta ubzikla v poslednej chvíli. Možno to vyjde do tretice." ONDREJ GAJDOŠ
