i: "No, a to by bolo asi všetko." Bola to tak trochu paródia na prehnané reakcie pri odovzdávaní Oscarov a bolo to úplne v duchu jeho odmeneného diela - videofilmu Deadpan, čo v preklade znamená S plechovým ksichtom. Film je poctou Busterovi Keatonovi a ukazuje, ako na nehybne stojaceho McQueena spadne stena drevennej stodoly. Našťastie, na neho padne práve na mieste, kde je v stene otvor na okno, a tak sa umelcovi neskriví ani vlas na hlave. Nepohnute stojí ďalej a stodola na neho padá a padá. Všetko je to snímané kamerou z rôznych uhlov, raz v detaile a raz v celku. Napätie medzi očakávaným úderom a prázdnom, dvojrozmernosťou steny a priam hmatateľnou telesnosťou umelca pôsobí komicky a súčasne zaujímavo. Asi päť minút. Čo je určite viac, než sa dá povedať o ostatných dielach, ktoré sa tento rok dostali do užšieho výberu na Turnerovu cenu a zaujali predovšetkým svojou silenosťou. Patria k nim videofilmy Jane a Louise Wilsonových, dvojičiek, ktoré fascinujú útroby verejných budov - herňa v Las Vegas, dolná Snemovňa či bývalá Stasi. Alebo fotografie Stevena Pippina z objektívu, ktorý namontoval do záchoda v idúcom vlaku či do práčok vo verejnej práčovni, pred ktorými behá raz oblečený a raz nahý a potom zasa na koni. Výsledkom je séria poškriabaných záberov tela v pohybe. A tiež exhibicionistické kreácie Tracy Eminovej pod názvom Každý, s kým som spala. Dielo je stan pozošívaný z kúskov látky a na nich sú vyšité mená. Najdiskutovanejším sa však stalo jej ďalšie dielo - rozostlaná posteľ s pohodenými špinavými nohavičkami, prezervatívmi, preplneným popolníkom a inými intímnymi predmetmi. Minulý rok vyvolalo najväčší rozruch to, že víťaz, maliar Chris Ophili, do farieb miešal sloní trus. Senzáciou tohto roka zase bolo, že napriek obrovskej publicite cenu napokon nezískala Tracy Eminová, ale Steve McQueen.
JÚLIA SHERWOODOVÁ, Londýn
(Autorka je publicistka)