V krátkej nadväznosti na prezentáciu francúzskeho prekladu v sídle UNESCO a anglického v New Yorku, môže sa aj slovenská verejnosť zoznámiť s Luigim Giussanim a jeho knihou Nekonečno v nás. Autor, katolícky kňaz milánskej diecézy (1922), strávil celý svoj život v študentskom a akademickom prostredí. Je zakladateľom hnutia Comunione e Liberazione - Spoločenstvo a Oslobodenie, ktoré má viac ako stotisíc členov v Taliansku a v menších či vo väčších skupinách je prítomné v asi päťdesiatich štátoch sveta. Aj keď vlastným oficiálnym médiom hnutia je Traccia, jeho členovia vydávali aj politicky a spoločensky odvážne Il Sabato a k jeho členom sa hlásili osobnosti ako poslanec Formigoni. Kňaz Luigi Giussani, medzi študentmi známy nie inak ako familiárnym oslovením Don Džus, sa v catolicissimo Taliansku ocitá v akademickom prostredí pramálo naklonenom cirkvi a viere. V praxi sa to prejavuje odmietaním Boha a cirkvi ako niečoho, čo by chcelo ohrozovať slobodu. Byť v takomto prostredí katechétom a profesorom teológie teda nie je sympatická úloha. Bola to však práve odmietavá atmosféra, ktorá priviedla Dona Giussaniho ku kopernikovskému objavu. Prestal predstavovať vieru dovtedajším spôsobom ako niečo "zhora" pridané, akýsi suplement k našej hriešnej ľudskej prirodzenosti. Aj on sa v línii svojej doby sústredil "iba" na človeka, ale pohľadom oveľa dôslednejším, ako sa to bežne robilo. Položil si niekoľko zásadných otázok - Kto je vo svojej podstate človek? Aký je jeho cieľ? Čo ho robí skutočne šťastným, veľkým, slobodným? - a hľadal spolu so svojimi študentmi na ne odpoveď. Výsledkom štyroch desaťročí hľadania je vitálne svetové hnutie mladých a Giussaniho literárna tvorba. Nekonečno v nás je prvou časťou logicky na seba nadväzujúcej trilógie a chce v nej podať "racionálnu motiváciu príklonu k viere a spolupatričnosti k cirkvi". Nemecký filozof Wittgenstein, ktorý tvrdil, že čo nevieš povedať jednoduchým príkladom, tomu ani sám nerozumieš, by bol v tomto prípade s Giussanim maximálne spokojný. Autor vychádza zo "základnej životnej skúsenosti", ktorej súčasťou je aj "náboženský zmysel", a dôsledne objasňuje tieto kategórie, ktoré sú ústrednými v celej jeho náuke. Náboženský zmysel "je tou vlastnosťou, ktorá je v prírode typická pre človeka a stotožňuje sa s tušením ľudského intelektu a s dramatickým pohnutím, ktoré človek prežíva pri pohľade na vlastný život a život ostatných ľudí. Každý ľudský pohyb vychádza z tohto zdroja, má svoje korene v tejto energii, je odvodený a závislý od tohto konečného, pôvodného a tajomného prameňa". Z tohto prameňa ďalej autor systematicky a pútavo zároveň rozvádza základné témy života: sloboda, tradícia, vesmír, výrečnosť a čítanie znakov, formácia rozumu, odhaľovanie moderných modiel.
Nepredstavovať Boha ako niekoho, kto prichádza k už hotovému človeku a žiada od neho akoby čosi navyše, lež ako niekoho, kto je zároveň podstatou človekovho najhlbšieho vnútra - v tom je originálnosť Giussaniho prístupu. Nie je to len nejaká teoretická hypotéza, "pokus" podať staré pravdy prístupnejšou formou. V jeho prípade je to životom preverovaná, formovaná a potvrdzovaná prax. Tisíce mladých, ktorých takto predstavené náboženstvo oslovuje, napĺňa a vedie ich k aktívnej, pozitívnej angažovanosti v živote súčasnej spoločnosti, sú toho najlepším dôkazom i odporučením. MARIÁN GAVENDA
(Autor je publicista)
