Chorvátsky prezident Franjo Tudjman, ktorý zomrel v noci z piatka na sobotu, doviedol pred ôsmimi rokmi na vlne nacionalizmu svoju krajinu k nezávislosti. Smutne sa preslávil silným autoritárskym štýlom vládnutia a jednou z hlavných úloh, ktorú hral v krvavom balkánskom konflikte v prvej polovici 90. rokov.
Franjo Tudjman sa narodil 14. mája 1922 v obci Veliko Trgovišce severozápadne od Záhrebu. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa pridal ku komunistickým partizánom Josipa Broza Tita a po oslobodení a absolvovaní Vysokej vojenskej školy sa stal ako Titov obľúbenec najmladším generálom Juhoslovanskej ľudovej armády. Generálske výložky však využíval viac na písanie kníh a učebníc dejepisu. Jeho najznámejšie dielo z tohto obdobia má príznačný titul Budovanie socialistickej Juhoslávie. Do civilu odišiel na vlastnú žiadosť v roku 1961, o dva roky neskôr doštudoval históriu na záhrebskej univerzite a začal prednášať na tamojšej fakulte politických vied.
V roku 1967 sa postavil za deklaráciu usilujúcu o uznanie svojbytnosti chorvátčiny, za čo ho obvinili z propagácie nacionalizmu, pozbavili ho vojenskej hodnosti a vylúčili zo Zväzu komunistov Juhoslávie. V októbri 1972 ho prvýkrát odsúdili na dva roky väzenia, po druhýkrát už išiel do väzenia na tri roky a dostal päťročný zákaz verejnej činnosti za "ustašovské názory". Po páde komunizmu v Juhoslávii založil v roku 1989 Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktoré zvíťazilo vo voľbách na jar 1990 a Tudjman sa stal premiérom. Po vyhlásení nezávislosti Chorvátska v júni 1991 Tudjman zvíťazil v prezidentských voľbách v auguste 1992 so ziskom 56 percent hlasov. Pri opätovnom zvolení v roku 1997 získal dokonca 61 percent.
Kontroverzie vyvolala jeho kniha Pustiny historickej reality z roku 1988, v ktorej Tudjman tvrdil, že všeobecne prijímaný počet šesť miliónov židovských obetí holokaustu sa neopiera o vedecké podklady a Židia straty "preháňajú". Vo februári 1994 sa za tieto názory ospravedlnil a v ďalšom vydaní v roku 1997 boli z knihy viaceré pasáže vyhodené.
Tudjman mal s manželkou Ankicou tri deti. Miroslav (52) je riaditeľom štátnej tajnej služby, Stjepan (50) vlastní firmu s monopolom na dovoz zbraní pre armádu a dcéra Nevenka (48) je úspešnou obchodníčkou. (ČTK)
