Peniaze by som potrebovala, mám ešte troch súrodencov, ktorí študujú, a naša rodina musí zvažovať každú korunu. Spolužiačka - jedináčik zo solventnej rodiny, pôžičku dostala len preto, že mala o jednu dvojku menej," hovorí druháčka Monika. V pôžičkovom fonde bolo podľa jeho riaditeľa Ľubomíra Zburína tento školský rok na prerozdelenie 100 miliónov korún, teda uspokojili len 5000 žiadateľov z celkových takmer 7500. Kritériami na udelenie pôžičky sú výborný študijný prospech (do priemeru 1,5), ťažké zdravotné postihnutie, zmenená pracovná schopnosť a poberanie sociálneho štipendia. Sociálne štipendium dostáva však len mizivé percento vysokoškolákov - napríklad z 952 študentov farmaceutickej fakulty naň majú nárok len traja. Príjmy rodičov sa v žiadosti nepreukazujú. Fakulty dostali limit pôžičiek podľa počtu študentov. Strojnícka fakulta STU so svojimi takmer 2000 študentmi mohla teda uspokojiť všetkých 99 žiadateľov, lebo jej limit bol vyšší. Naopak Katecheticko-pedagogická fakulta ŽU v Ružomberku so 600 študentmi mohla udeliť len 31 pôžičiek, hoci o ne žiadalo 64 študentov. Niekde teda dostali pôžičku aj študenti s horším prospechom, kým napríklad na Farmaceutickej fakulte UK sa "neušlo" ani tým so samými jednotkami. Pôžička preto neplní takmer nijakú sociálnu funkciu. "Presadili si to študentskí zástupcovia v rade Študentského pôžičkového fondu. V prvých dvoch rokoch udeľovania pôžičiek o kritériách rozhodovali fakulty, ktoré väčšinou zohľadňovali rodinné pomery. Študenti však pri príprave zákona v roku 1997 hlasovali za to, aby boli pokladaní za dospelé osoby nezávislé od rodičov," hovorí Zburín. Novela zákona o fonde, ktorá by viac zohľadňovala sociálne kritériá, je už pripravená.