pre zahraničnú politiku Jacek Saryusz-Wolski zdôraznil, že Varšava bude trvať na svojom zámere vstúpiť do EÚ začiatkom roku 2003. Nadšenie po správe z Helsínk, kde k rokovaniam o vstupe do EÚ prizvali aj druhú šesticu krajín, zavládlo naopak v Bulharsku. Poslanci bulharského parlamentu uvítali správu z helsinského summitu búrlivým potleskom. Rozhodnutie EÚ privítali aj pobaltské krajiny. Oslavy v Lotyšku však schladil ruský pokus presvedčiť predstaviteľov EÚ, aby zo zoznamu pozývaných krajín Lotyšsko na poslednú chvíľu vylúčili. Rozhodnutie EÚ privítala aj Litva a považuje ho za uznanie 8 rokov demokratických a bolestivých ekonomických reforiem. Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana mal ešte včera odletieť do Ankary, aby vysvetlil tureckej vláde rozhodnutie euvrópskej "pätnástky" priznať Turecku status kandidáta na členstvo. EÚ sa rozhodla do Ankary vyslať delegáciu, pretože reakcia Turecka nebola príliš pozitívna. Turecko je vraj rozhorčené tým, že uznesenie EÚ obsahuje výzvu Ankare, aby vyriešila otázku rozdeleného ostrova Cyprus a územných sporov s Gréckom.
EÚ včera na summite tiež schválila koncepciu budúcej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorá predpokladá do roku 2003 vybudovanie vlastnej 50 až 60-tisícovej zásahovej jednotky na riešenie krízových situácií. Nepôjde však o stálu armádu. Členské štáty sa rozhodli vybudovať účinné vojenské kapacity a vytvoriť nové politické a vojenské orgány s cieľom znížiť závislosť EÚ od ozbrojených síl USA a NATO.
