Ešte pred desiatimi rokmi by vyvolali Jeľcinove silácke reči o ruskom jadrovom arzenáli paniku. O to viac, že zazneli v Pekingu. Prezident Clinton ich komentoval so širokým úsmevom a slovami: "Nemôžeme to predsa brať vážne!" Pred mesiacom na summite OBSE sa namosúrený Jeľcin vo chvíli, keď prišla reč na Čečensko, jednoducho zbalil a odišiel domov. Aj napriek tomu, že prezidenta v týchto dňoch držia na nohách už len silné lieky, má skutočne ešte stále v rukách povestný jadrový kufrík. Chorý Jeľcin však už naozaj hovorí viac sám za seba, ako v mene Ruska.
Je verejné tajomstvo, že Jeľcin, ktorý v minulosti menil premiérov častejšie ako iný košele, sa v prípade Putina riadne sekol. Žiak v tomto prípade dávno preskočil učiteľa. Putin je však len vrcholom ľadovca. "Postupne si začíname uvedomovať, že okolo Putina sa vynára celá skupina ľudí, predstavujúcich úplne novú ruskú politickú garnitúru," tvrdí jeden z predstaviteľov dobre informovaných kruhov z bruselskej centrály NATO. "Nedá sa o nich povedať, že reprezentujú záujmy armády - i keď sú medzi nimi aj generáli. Nehlásajú ani návrat ku komunizmu - sú zástancami reforiem a trhového hospodárstva, ale ich rétorika je ostro namierená proti novozbohatlíkom. A čo je v tradičných ruských pomeroch nezanedbateľné, nie sú skorumpovaní - teda aspoň nie príliš. Čo ich spája, je nostalgia za stratenou veľmocenskou pozíciou. Sú ochotní spraviť všetko preto, aby vzkriesili veľké Rusko, a vôbec ich nezaujíma, čo si o nich a ich konaní (vrátane Čečenska - pozn. red.) myslí Západ. Náš názor je im úplne ľahostajný a som presvedčený, že sú ochotní obetovať čokoľvek - aj medzinárodné pôžičky."
Nová moskovská politická garnitúra spôsobuje Západu nemalé komunikačné problémy. Ktosi múdry povedal, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. "Presne tak. Vieme, čo môžeme očakávať od Žirinovského nacionalistov, vieme, čo nás čaká v prípade víťazstva komunistov, ale nie sme nateraz schopní racionálne analyzovať správanie ľudí, ktorí vyrástli okolo Putina," tvrdí bruselský zdroj. "Chýbajú nám základné styčné body, spoločný jazyk, ktorým by sme viedli dialóg." Podľa neho vychádzajú zatiaľ podobné úvahy iba z pocitov, umocnených komunikáciou s ruskými diplomatmi. Po Kosove a teraz Čečensku však dostali veci úplne novú dynamiku a nie je vylúčené, že mnohé z najnovších politologických príručiek o Rusku veľmi rýchlo zostarnú. Možno sa už čoskoro začne hovoriť o novej politike ruského izolacionizmu a nevypočítateľný politický kolos sa ponorí do svojich vlastných vnútorných problémov, úplne ignorujúc názory sveta.
Odhliadnuc od podobných tvrdení, Jeľcinova návšteva Číny odhaľuje jedno: tradičné bipolárne napätie, ktoré sa roky koncentrovalo medzi Moskvou a Washingtonom, dostáva nového hráča - Peking. Každá trojica, v ktorej existuje vnútorný antagonizmus, má však tendenciu vygenerovať jedného voľného hráča, ktorý sa vždy prikloní k tomu, kto mu viac vyhovuje. Momentálne sa to podarilo Rusku.
JURAJ KITTLER
