ske taniere bez britského hovädzieho. V jeho vete je ale skrytý aj veľký kus pravdy. Obyčajnej pravdy občana členskej krajiny EÚ. Zrejme už ťažko mu niekto bude vysvetľovať, aké výhody znamená pre jeho krajinu členstvo v únii, tobôž v Európskej menovej únii. Práve rukolapný problém francúzskeho embarga na britské hovädzie mäso podkopáva autoritu a samotný zmysel EÚ. Francúzi totiž v tomto spore síce nonšalantne, ale úplne evidentne porušujú normy únie. So slovami britského ministra poľnohospodárstva Nicka Browna pre Reuters o tom, že "na našej strane je veda, na našej strane je právo, na našej strane je Európska komisia, na našej strane sú členské štáty", sa dá len súhlasiť, ale to je asi v tejto chvíli všetko. Ak má byť únia skutočne zmysluplným a funkčným spoločenstvom, musí zároveň rešpektovať zákony, normy a spoločné hodnoty, na ktorých formulovaní sa členské štáty podieľali a svojím podpisom ich aj potvrdili. To sa ale nedeje. Takýto signál nepoteší ani štáty, ktoré v týchto dňoch v Helsinkách netrpezlivo čakajú na to, aké bude pokračovanie ich integračného príbehu. Európska komisia teraz proti Francúzsku pravdepodobne podnikne ďalšie právne kroky. Celá kauza však už trvá príliš dlho. Aj keď sa Francúzi napokon podriadia normám únie, je to pre Britov, ktorí majú k únii rezervovanejší postoj, trpká priúčka. Pre spoločnú Európu je zlým signálom predovšetkým to, že aj proeurópsky britský premiér Blair bude neústupčivosťou Francúzska zatlačený do pozície, keď bude preňho obhajovanie únie politicky nevýhodné. Jeho stretnutie s francúzskym premiérom L. Jospinom deň pred začatím helsinského summitu bolo podľa správ britskej tlače len povinnou dvojminútovou jazdou s nanútenými úsmevmi.

MAREK CHORVATOVIČ