ej ceste z obce Hrochoť, vzdialenej asi 9 kilometrov. Na trase chodníka s dvomi okruhmi je 24 zastávok. Dlhší okruh meria 16 kilometrov a vedie z Kysliniek na Dudáš, s odbočkou do prírodnej rezervácie Pod Dudášom, odtiaľ na Zadnú Poľanu, potom po tej istej trase spať na Priehybinu a k horskému hotelu na Prednej Poľane. Tu sa nachádza pamätná tabuľa venovaná prvému slovenskému ekológovi F. J. Turčekovi. Západným smerom pokračuje chodník popod Drábovku na Príslopy a vracia sa do Kysliniek. Kratšia trasa meria 8,5 km a odbočuje pri štvrtej zastávke z Dolnej Zálomskej po asfaltovej ceste na sedla Príslopy, kde sa napája na dlhší okruh. Náučný chodník približuje návštevníkom prírodné hodnoty najlepšie zachovanej slovenskej sopky, ktorá existovala v mladších treťohorách pred 13 až 15 milónmi rokov (text niektorých panelov je však pre laickú verejnosť pomerne zložitý). Sopka, ktorá patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe, prekonala zložitý vývoj. Rozrušením pôvodného krátera eróznou činnosťou riečky Hučavy vznikla kotlovitá priehlbina - kaldera (zo španielskeho caldera - kotol), ktorá sa dodnes dobre zachovala. V jej strede sa nachádzajú Kyslinky. Doliny, kotlinky a hladké svahy kopírujú menej odolné horniny. Na tvrdé sopečné horniny (andezity a spevnené hrubozrnné sopečné vyvrhliny) sa viažu vyvýšeniny, často rozpadnuté pozdĺž hlbokých trhlín na skalné mestá. Takým je napr. Kalamárka, neďaleko Detvy, ktorá sa však nachádza mimo trasy tohto náučného chodníka. Archeologické a historické zaujímavosti Kalamárky prezentuje ďalší náučný chodník. Vo vrcholovej časti Poľany možno vidieť 150- až 180-ročné exempláre smreka obyčajného. Pod Dudášom sa nachádza zvyšok 500- -ročnej jedle, ktorá vyschla v roku 1976. Návšteva Hrochoťskej doliny stojí tiež za návštevu Poľany. Po ľavej strane cesty kraľuje prírodná pamiatka Bátovský balvan, obrovský blok s výškou 13,9 metra, tvorený spevnenými úlomkami lávy. Odtrhol sa zo svahu pod Bátovou a vplyvom gravitácie sa zosunul na nivu potoka. V jeho skalnej stene je zachovaná sopečná bomba hruškovitého tvaru. Povyše Bátovského balvanu sa majestátne vypína Jánošíkova skala s nekrasovou jaskyňou Abčina. Skalný útvar vznikol rozpadnutím časti sopečného prúdu tvoreného spevnenými rôzne veľkými úlomkami lávy pozdĺž zvislých puklín. Náučný chodník vedie po značených turistických chodníkoch v rámci troch okresov - Banská Bystrica, Detva a Zvolen.

MÁRIA BIZUBOVÁ