Americký prezident Bill Clinton včera oznámil, že sa po troch rokoch otvára ďalšia kapitola mierového procesu na Blízkom východe. Rokovať sa začína aj na doteraz beznádejne zablokovanom izraelsko-sýrskom kanáli. Ehud Barak si môže pripísať ďalší bonus pri napĺňaní jeho vízie o trvalom mieri na Blízkom východe. Tomu, že sa ochota Izraela vrátiť Sýrii Golanské výšiny, premietne aj do normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami a navyše prinesie aj mier židovského štátu s Libanonom a koniec vojny s Hizballáhom, dnes však neveria ani tí najväčší optimisti. Izrael a Sýria vstupujú do rokovaní, ktoré nesľubujú skorý koniec.
Strany sa dlho nevedeli dohodnúť, v akom bode boli v roku 1996 rokovania prerušené. Izrael už vtedy naznačil ochotu vrátiť Golanské výšiny, no išlo o výmenný obchod za bezpečnostné garancie a normalizáciu vzťahov. Tie sa však vtedy konkretizovať nepodarilo. Tri a pol roka rozhovory stagnovali preto, že Sýria si výsledok rokovaní s Rabinovou vládou vysvetľovala práve takto. To, že sa Damask nakoniec podvolil, je ďalší politický úspech Barakovej vlády - ktorý však Izrael prenechal Spojeným štátom. Barak sľubuje v nasledujúcom roku veľké udalosti na Blízkom východe a aj USA by si rady prisvojili svoj malý diel slávy.
Kým palestínsku otázku sa Izrael snaží riešiť výlučne dvojstrannými rokovaniami, tak v prípade Sýrie si aj Izrael uvedomuje, že americký vplyv môže byť užitočný. Clinton oznámil "rozhodujúci prielom" a obnovenie rokovaní, keď ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová v Damasku a Jeruzaleme "vyjasnila isté veci". Keby však na sýrskeho prezidenta Háfiza Asada netlačila hrozba, že Izrael jednostranne stiahne svoje vojská z Libanonu, Albrightová by zrejme obišla naprázdno.
Agenda okolo vrátenia výšin a bezpečnostných garancií, ktorá sa bude oficiálne riešiť v médiách, nemá veľké šance na posun, ukrýva sa za ňou totiž oveľa obsiahlejší konflikt, v ktorom ide viac o Libanon než o samotné výšiny. Sýria vďaka 40-tisíc vojakom v Libanone môže riadiť politiku Bejrútu, a keby sa izraelskí vojaci stiahli z okupovaného pásma na juhu Libanonu, jej patronát by stratil svoje opodstatnenie. Damask potrebuje zariadiť, aby sa veci riešili najprv v Sýrii a potom v Libanone. V obidvoch záležitostiach chce mať aj rozhodujúce slovo. Lepšie povedané: mierovú dohodu s Libanonom chce čo najviac zdržať. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ