Zatknutie ruského špióna vo Washingtone kontrarozviedkou tajnej služby FBI, pravdaže za prispenia CIA, nie je až takým prekvapením, akým sa môže zdať. Dokonca sa takýto akt dal očakávať ako určitá forma odplaty. V posledný novembrový deň zatkli agenti ruskej tajnej služby FSB druhú tajomníčku amerického veľvyslanectva v Moskve Cheri Leberknightovú a označili ju za agentku CIA. Našli vraj u nej mapu a zariadenie, ktoré jej malo umožniť monitorovanie prípadného sledovania. Ponáhľala sa vraj na stretnutie s Rusom, ktorý jej mal čosi dôverné oznámiť alebo odovzdať. Diplomatku alias špiónku Rusi neskôr odovzdali, ale o Rusovi, s ktorým sa mala stretnúť, sa nič nevie…
Zatknutie ruského špióna, ktorý pracoval ako diplomat na ruskom veľvyslanectve, možno teda považovať za odplatu z americkej strany, aj keď Američania tvrdia, že chlapíka sledovali už dlhé týždne a že udalosť nemá súvislosť s incidentom v Moskve. Lenže oba prípady, aj keď nemusíme hovoriť o odplatách, súvisia predsa len s jednou závažnou vecou: vzťahy medzi Amerikou a Ruskom sa zhoršujú. Ide najmenej o tri závažné body, ktoré ochladenie vzťahov vyvolali. Najskôr to bolo americké bombardovanie Miloševičových vojenských cieľov. Potom sa viacerí americkí politici začali vyjadrovať o potrebe vybudovania nového protiraketového systému. Nuž a potom prišiel ruský úder na Čečensko. A tak okrem politikov a vojakov sa do nebezpečnej hry miešajú aj špióni. Ruskému špiónovi sa zrejme podarilo namontovať odpočúvacie zariadenie priamo do konferenčnej miestnosti amerického ministerstva zahraničných vecí. Do nej sa dostal pred časom ako vplyvný diplomat. Rusi neveria diplomatickej reči amerických politikov, a tak sa zrejme takouto formou chceli dopátrať k názorom tvorcov americkej politiky.
Ešte začiatkom tohto roka vyzvala Clintonova vláda ústami vysokého predstaviteľa, aby obe krajiny prestali seba masívne špiónovať. Lenže iba nedávno jeden nemenovaný americký politik poznamenal, že v budove ruského veľvyslanectva vo Washingtone je príliš mnoho špiónov. Treba len dodať, že po zatknutí špiónov sa na základe diplomatickej imunity používa forma vzájomného vyhostenia. Ak sa tak stane, budú mať obe strany o jedného diplomata-špióna menej. Lenže oba prípady odhaľujú, že skutočné zblíženie je hudbou ďalekej budúcnosti.
MICHAL HAVRAN