ov prakticky nanič. V katalánskom kotle pripomínali vyľakaného študenta pred tabuľou, ktorý nie je schopný ani ceknúť na otázky autoritatívneho profesora, pretože náhly stres a prílišný rešpekt mu zatvoril ústa skôr, ako ich stihol otvoriť. Českému majstrovi síce v závere polčasu sťažil situáciu nezmyselný skrat Martina Haška v strede ihriska, ocenený po druhej žltej aj červenou kartou, no barcelonský valec bol v tom čase už aj tak rozbehnutý minimálne na druhý rýchlostný stupeň. Veď na jednu bránku sa hralo s Haškom i bez neho. Španielska plastická hra s plynulým prelínaním jednotlivých formácií, osvedčené rozťahovanie súperovej obrany (na 72 metrov širokom trávniku Nou Campu sa nebráni ľahko ani v kompletnej zostave), presvedčivo demontovali topornú pražskú defenzívu. Brazílčan Rivaldo po zranení ešte nehral v optimálnej forme, zato 27-ročný portugalský reprezentant a hnací motor Barcelony Luis Figo pri každom dotyku s loptou vyvolával poplach pred brankárom Poštulkom. Koncom októbra sa z centra Katalánska vracal na sever Európy s presne rovnakým debaklom AIK Štokholm. Jeho vystúpenie však napriek tomu nevyznelo tak katastrofálne zúfalo. Sparta sa za deväťdesiat minút nedostala poriadne do súperovej šestnástky, smerom na Arnaua vyslala jedinú úbohú strelu, zatiaľ čo dominujúci španielsky majster vyše dve desiatky. Zápasov s takým jednoznačným priebehom i konečným výsledkom nebýva v osemfinále Ligy majstrov veľa. Spartu toto fiasko rozhodne nectí. Predovšetkým spôsob hry, akým sa u favorita prezentovala. V stredu večer však musela pochopiť, že v najzrelšom európskom klubovom strapci miesto ešte celkom určite nemá. MIROSLAV BUKOV