najprestížnejšej kontinentálnej klubovej súťaže rešpekt, ale rovným dielom túži po odplate. Basketbalistky z Liptova potrebovali v stredu večer oveľa menej nebezpečné protihráčky z beztak silnej euroligovej A-skupiny. Žreb je žreb, s tým človek nehne. Kolektív od Laga di Como mesiac čerpal kondíciu. Osem Ružomberčaniek bolo v kádri svojej i reprezentačnej trénerky Natálie Hejkovej. Kováčová, Žirková, Kuklová, Godályová, Bieliková i Frniaková si síce v týždni koncom novembra schuti zahrali, zaslúžili sa o tri víťazstvá v kvalifikácii ME 2001, ale aj únavne cestovali, do tejto nedele vlastne netrénovali, absolvovali síce pekný, ale aj vyčerpávajúci večer slávnostného vyhlásenia ankety Basketbalistka roka. Talianky v tej istej kvalifikácii prehrali s Ruskami, Maďarkami a zdolali iba slabšie Fínky. Toto porovnanie iste Natáliu Hejkovú i jej zverenkyne teší. Každá minca má však vždy rub i líce. Vedúci realizačného tímu reprezentácie i generálny manažér SCP Jozef Smolek už pred kvalifikačným trojzápasom (SR postupne zdolalo Grécko, Bosnu a Hergecovinu i Izrael) predpovedal, že dôkladnú prípravu naň si môže odniesť klub. Žiaľ, stalo sa. Talianska reprezentácia totiž nestojí a nepadá až tak na hráčkach Coma než náš výkvet na Ružomberku. Ak k tomu pridáme smolu s vlečúcimi sa zdravotnými problémami našej najvyššej reprezentačnej pivotky Silvie Janoštinovej (193 cm), čakala v stredu Ružomberok doma proti Comu takmer neriešiteľná úloha. Pravda, aby sme iba neľutovali. Slovenský klubový majster Európy prehral v druhom kole súťaže na talianskej palubovke smoliarsky i hlúpo 70:73. Vyberte si: obe synonymá na výsledok z jesene N. Hejková použila. Aj po predvčerajšej prehre 62:70 domáca trénerka povedala, že jej kolektív bol vtedy lepší.
Talianske Como sa spolieha na výškovú prevahu, s Ružomberkom má v Eurolige priaznivejšiu bilanciu, ale prehralo s ním v ťažiskových zápasoch. V roku 1997 v boji o kontinentálny bronz v Larisse a teraz v apríli v Brne o zlato. Slovenky zvíťazili vždy rýchlosťou, tempom, skvelou obranou, takže zverenky Alda Corna sa pod kôš dostávali iba zriedka. Stredajší zápas v Ružomberku bol v prvom polčase ženským basketbalom absolútnej extratriedy. Ale už v týchto fázach bolo pri time-outoch i prerušeniach hry vidno, že domácim ubúdajú z minúty na minútu sily. Ružomberok vchádzal na palubovku silou vôle, chýbala iskra, ľahkosť i radosť. Lišiak Corno to nemohol nezbadať. Trpezlivo staval kartu na výškovú prevahu. Ak bolo treba, staval trebárs pätorku - Talianka Zarová (179 cm), Litovčanka Streimikyteová (191), Ruska Kuznecovová (185), Brazílčanka de Oliveirová (197), Francúzka Fijalkowska (195). Robil to často. Najvyššia Ružomberčanka Sviščovová (197) bola po výbornej desaťminútovke fyzicky grogy, Janoštinová po zranení hrať nemohla, ešte Kováčová má 190 cm, zvyšok domácich bol podstatne nižší. Ružomberku sa pritrafilo to, čo takmer nikdy. Nevládal kondične. Proti Comu osudný deficit.
Čas ukáže, čo vlastne bude znamenať prehra Ružomberka doma s Comom. Aj vlani talianskemu majstrovi dva razy podľahol - doma o bod, v Come o tri, aby vyhral euroligové finále o pätnásť bodov. História sa však v športe môže i nemusí opakovať.
PETER FUKATSCH
