r, v ponovembrovom Slovensku boli vyhlášky obcí Ňagov a Rokytovce v júli 1997. Miestne zastupiteľstvá v Ňagove a Rokytovciach pred dvoma rokmi zakázali Rómom vstup do obcí a diskriminačné vyhlášky platili až 22 mesiacov. Umožnila to aj nečinnosť parlamentu, ktorý síce mohol vyhlášky zrušiť, ale žiaden z poslancov nenavrhol takéto riešenie problému. Pre formálne dôvody sa prípadom odmietol zaoberať aj Ústavný súd. Až podanie na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu prinútilo samosprávy zrušiť diskriminačné opatrenia. Ubehlo pol roka od zrušenia obecných vyhlášok a 26 Rómov sa stále nemôže vrátiť na miesta, kde roky žili. Starosta Rokytoviec pružne našiel iné dôvody prečo. "Na území obce mali síce evidovaný pobyt, ale v čase, keď obec patrila pod Krásny Brod," vysvetľuje a hneď reaguje aj na otázku, ako sa podľa neho problém vyrieši. "Nebudú tu bývať nikdy." Starosta doteraz nevie, v čom boli vyhlášky diskriminačné. "Povedzte mi, v čom boli diskriminačné," kričí do telefónu. "Veď ich tu nikto nechce. Celá dedina je proti nim." Vzťah k Rómom je v rôznych obciach rozdielny. Niekde prebieha spolužitie bez väčších problémov, inde nie. Počas druhej svetovej vojny stačilo, aby sa miestni sedliaci zaručili, že Rómovia pre nich pracujú, a do pracovných táborov ich neodvliekli. Napriek tomu v pracovných táboroch skončili tisícky Rómov a stovky ich na Slovensku masovo popravili.

PETER KUNDER