miesto. Rovnako tak manažéri majú tendenciu združovať ľudí s cieľom zabezpečiť splnenie nejakej úlohy, vykonanie práce. Nie vždy sme zaradení do skupiny, v ktorej sa cítime doma a do ktorej by sme sa sami spontánne včlenili. Je na nás, ostatných členoch tímu a vedúcich, či sa stane formálna skupina, pracovný tím tiež "psychologickým domovom", či nie.

Pracovný tím musí mať jasne definovaný a všetkým zrozumiteľný spoločný cieľ. Nie vždy sa však ciele vytýčené vedením kryjú s cieľmi jeho jednotlivých členov. Pritom ich spokojnosť a pracovné zapojenie bude priamo úmerne stúpať s tým, ako veľmi sa skupinové a osobné stotožňujú.

Uspokojivé medziosobné vzťahy sú ďalšou podmienkou úspešného fungovania tímu, a to sa predovšetkým prejavuje v tom, či spolupráca prevláda nad súperením a ako veľ-mi sme ako skupina schopní a ochotní otvorene riešiť konflikty.

Podobne je to aj so štýlom vedenia, akým manažér alebo vedúci tímu zachádza so svojimi podriadenými. Pokiaľ je manažér príliš direktívny, brzdí tvorivosť tímu a tlmí iniciatívu. Ľudia budú mať tendenciu byť nespokojní, rebelujúci a pasívni. Ak je, naopak, vedenie príliš mierne a láskavé, budú ho považovať za neschopné a pomalé. Ich produktivita práce bude nízka, nasadenie minimálne a osobné záujmy budú prevyšovať záujmy celku. Pevné, ale pružné je pre fungovanie tímu ideálne. V dobe, kedy sa skupina formuje, ľudia spolu začínajú spolupracovať, potrebuje direktívnejšie vedenie, ktoré by, podobne ako výchovný štýl u dospievajúcich detí, malo prechádzať na demokratickejšie a viac slobodné vtedy, kedy sa tím naučí spolupracovať.

Ak dávame dohromady nový pracovný tím, musíme počítať s tým, že prejde fázou formovania, orientácie. Ľudia sa ešte nepoznajú, oťukávajú sa, skúmajú, aké budú mať možnosti, kto je kto. Snažia sa nájsť si svoje miesto a zaradiť sa. V tomto období sú závislí na autorite a hierarchii. Potrebujú dosť inštrukcií, pretože nie sú si istí a majú strach z toho, čo môžu očakávať. V práci sú ešte horliví a plní očakávaní.

Nespokojnosť a konflikty charakterizujú druhú fázu vývoja pracovného tímu, tzv. dozrievanie. Často po nejakej dobe zisťujeme, že realita je iná, než boli naše očakávania, alebo práca je zložitejšia, než sme si mysleli a orientovať sa vo vzťahoch a štruktúrach nie je také jednoduché, ako to vyzeralo na začiatku. Naše ciele sa nám zdajú byť v nedohľadne. Navyše objavujeme rôzne negatívne vlastnosti kolegov a vedúcich, ktorí súťažia o moc. Stretávame sa s nevraživosťou častejšie než s pochopením. Pripadáme si kontrolovaní a nepáči sa nám to. Je to však súčasť procesu formovania pracovnej skupiny a netreba byť preto zúfalý. Zvyčajne to netrvá večne. Účelom tohto obdobia je vyjasniť si vzťahy.

Potom nasleduje fáza riešenia. Konflikty sa vyhrocujú natoľko, že je potrebné ich riešiť. Vyjasňujú sa rozpory medzi očakávaniami a realitou, riešia sa polarity a vzájomné nepriateľstvá. Ľudia si vyjasňújú pra-vidlá a normy. Učia sa spolupracovať a sú schopní si oznamovať kritické a konštruktívne hodnotenia. Začínajú zdieľať názory a skúsenosti a cítiť sa ako súčasť tímu. Začínajú tiež používať tímový jazyk, často nezvyčajné slovné spojenia, skratky a skomoleniny špecifické pre danú pracovnú skupinu. Rastie produktivita a účasť na zodpovednosti a kontrole. Atmosféra sa vylepšuje. Za toto zlepšenie však treba platiť. Pokiaľ konflikty zostávajú neriešené, o nezhodách sa nehovorí a máme strach ísť do konfliktov, potom väčšinou do tejto etapy nedôjdeme.

Fungovanie, produkcia je potom obdobím vývoja tímu, kedy sú jeho členovia zameraní na plnenie úlohy viac, než na vyjasňovanie si vzájomných vzťahov a pozícií. Skupina je vysoko výkonná. Ľudia sú schopní riešiť interpersonálne problémy priamo a okamžite bez toho aby narušili svoju pracovnú spokojnosť. Spolupráca prevažuje nad súperením.

Tieto fázy sa obvykle pohybujú v cykloch súvisiacich buď s ukončením úlohy alebo s príchodom nových členov do skupiny. Efektívne tímy nimi musia prejsť. Neefektívne a nespokojné často zostávajú na začiatku vývoja, kedy navonok je akoby bolo všetko v poriadku, ale vo vnútri sú ľudia nespokojní, zmätení, nedôverujú si a necítia sa byť súčasťou tímu. Často je to zo strachu vedenia alebo i členov skupiny pristúpiť k otvorenému vyjasňovaniu pozícií, osobných záujmov a riešeniu konfliktov. Preto je dobré si zapamätať, že ne-riešené konflikty sú jednou z najväčších prekážok pracovnej spokojnosti a produktivity. S tým však súvisia tiež komunikačné schopnosti tímu. Inými slovami, či všetci majú možnosť a čas dostatočne komunikovať medzi sebou alebo je komunikácia prevažne vertikálna, tj. od vedenia smerom ku skupine. Druhý spôsob je rýchlejší a operatívnejší, ale znižuje jej tvorivý potenciál a spokojnosť členov, píše zahraničná tlač. (r)