Rytmická dravosť tryskajúca zo štúdiových nahrávok holandskej saxofonistky a speváčky Candy Dulferovej je iba nízkokalorickým predjedlom v porovaní s výkonom, akého je schopná na koncertných vystúpeniach. Zvuk jej piatich radových albumov (nerátajúc výberovú kompiláciu hitov a odlišné importné verzie) je len mimoriadne sľubnou veštbou a až v spojení s vizuálnym zážitkom sa z hudby, ktorej tepnami prúdi životabudič menom funky, rodí výkon hoden neskonalého obdivu. V pondelok jej aplaudovalo publikum vo veľkej sále pražskej Lucerny, kam formáciu Funky Stuff s príťažlivou plavovlasou líderkou zavialo turné k čerstvému albumu Girls Night Out. So septetom spoluhráčov, ktorých majstrovstvu prenecháva oveľa širšie exhibičné plochy, zatiaľ čo sama sa miestami v dychovej sekcii skromne uspokojí s pozíciou tretej do počtu, rozpútala tanečnú lavínu a v koncertnom svätostánku nemilosrdne zmietla viac ako tisícku diváckych tiel, vopred hádam ani netušiacich, že sa v ten večer tak dôkladne rozhýbu. Diskotéka mala na programe najnovšie aj klasické kúsky - z médiami neopotrebovaných (čo však Dulferovej, až na desať rokov starý filmový hit Lily Was Here, ani nikdy nehrozilo) noviniek prišli na rad takmer všetky. Vrátane titulnej skladby, ktorú venovala všetkým ženám v hľadisku, sa melódie niesli v prevažujúcom duchu funky a len s minimálnymi oddychovými výnimkami zabrusujúcimi do lyrického popdžezu či latino pohody.

Osobitným znakom šou bol pohyb na javisku. Tradičné roztlieskavajúce výzvy dopĺňali priam konkurenčné súboje oproti sebe kráčajúcich hráčov, navzájom sa hecujúcich do rozhodovania kto z koho. Obecenstvo euforicky jačalo, už keď basgitara kvílila sťa drumbľa, ale vrcholnú úroveň decibelov si ušetrilo pre niekoľkominútové famózne sólo bubeníka v občasnom dialógu so saxofónom v rukách Dulferovej, jednou nohou stojacej na plošine bicej súpravy. "Podľa mňa je skvelé, ako to robíme. Mám rada, keď hráme všetci naraz, ale najlepšie veci sa dejú v hudbe vtedy, keď má popri spoločnom hraní každý šancu ukázať, čo v ňom je," charakterizuje energickú pódiovú spoluprácu Candy Dulferová. Jej tretí koncert v Prahe v rozmedzí štyroch rokov je dôkazom, že pražské publikum si obľúbila. "Milujem ho, je plné entuziazmu a potvrdilo to aj teraz. Robiť dobrú hudbu je pre mňa dôležité, no vrcholom môjho snaženia je skutočná komunikácia s publikom. Vtedy je to zábava a dobre strávený čas." Ani jedno z troch doterajších vystúpení Candy Dulferovej si nenechal ujsť český znalec funky, klávesista a spevák Roman Holý zo skupiny J.A.R., ktorá Lucernu rozpáli rovno na Silvestra v prepojení s projektom Sexy Dancers, ako aj s kapelami Chinaski či Laura a její tygři. "Nebol to úplne najlepší koncert, aký som kedy videl, ale hrajú veľmi krásne. Cítiť z toho, že to nie je originál, ale niekoľkokrát opísaný model. My sa tu budeme pokúšať, rovnako márne ako Candy, zahrať to lepšie ako funky originály, a to sa nám aj tak v živote nepodarí," zhodnotil.

Prídavky, bez ktorých Dulferová nemala nárok na odchod, dokonali dielo ošiaľu. Z hrdla, kde prvá samohláska slova saxofón povážlivo mutuje do vyzývavejších odtieňov, vyrazila dvojica hitov Pick Up the Pieces a Sax-a-go-go. Opísať, čo sa deje s človekom, keď sa jeho životnou filozofiou stane funky, nedokáže ani sama: "Naozaj to neviem. Ale myslím si, že je to dobrý spôsob života. Cesta, ktorou sa snažím ísť. Do tohto druhu hudby som sa zamilovala už ako malé dievča a zistila som, že ma vie urobiť šťastnou. Odvtedy sa mu venujem s túžbou, že sa mi možno podarí urobiť šťastnými aj ďalších ľudí."

DALIBOR HLADÍK