Predsedovia nemeckých politických strán mali doteraz jedno spoločné: o počínaní pokladníkov nechceli vedieť nič konkrétne. Táto tradícia vznikla v 70. rokoch, keď šéf SPD Willy Brandt pri otázkach o straníckych financiách iba krčil plecami a posielal novinárov za pokladníkmi Alfredom Nauom a Wernerom Halstenbergom. Ani dnešný prezident Johannes Rau nechcel nič vedieť o rozhadzovaní peňazí Bodom Hombachom vo funkcii výkonného predsedu strany v Severnom Porýní-Vestfálsku, neskorším šéfom úradu kancelára, dnes splnomocnencom pre Balkán. Ešte do minulého týždňa nechcel nič vedieť o podozrivých praktikách financmajstra Walthera Leislera Kiepa pri zháňaní miliónov ani bývalý predseda CDU Helmut Kohl. Pritom už od roku 1996 musel tušiť, že sa nad kresťanskými demokratmi sťahujú čierne mračná: štátna prokuratúra vtedy skúmala podozrenie z poskytnutia úplatkov v súvislosti s predajom 36 tankov typu Líška do Saudskej Arábie v roku 1991. Z celkového kontraktu vo výške 446 miliónov mariek pripadalo 220 miliónov na honoráre poradcov a provízie. 8. januára 1996 adresoval vtedajší reprezentant spoločnosti Daimler-Benz v Bruseli a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany Ludwig-Holger Pfahls najvyšším predstaviteľom štátu list, v ktorom ich žiadal o zastavenie stíhania augsburskou prokuratúrou pre úplatky vo výške 3,8 milióna mariek. Pfahls, dnes na úteku pred medzinárodným zatykačom, vyjadroval v liste Kohlovi svoje "rozčarovanie" nad postupom prokurátorov. Kancelár však nereagoval, a tak sa Pfahls prihlásil v marci 1998 u bavorského ministerského predsedu Edmunda Stoibera zo sesterskej CSU a neskrývane požadoval ochranu pred prokuratúrou na základe služieb v súvislosti so zbrojárskym priemyslom pre ministerstvo obrany. Aj v tomto liste zdôraznil rozhodujúcu úlohu Kohla v spornej dodávke tankov.
CDU sa zo všetkých síl snaží uzavrieť celú aféru ešte do konca tohto roku, keď poverila audítorskú spoločnosť Ernst & Young preverením toku peňazí v pokladnici strany. Predseda CDU Wolfgang Schäuble má v úmysle vyzvať všetkých funkcionárov na čele s Kohlom, ktorí mohli vedieť o existencii čiernych kont, aby písomne vysvetlili vtedajšie finančné praktiky. Poslednou obeťou ozdravovania strany je Kohlov dôverník a bývalý správca majetku CDU vo východnom Nemecku Hans Terlinden. Schäuble ho obvinil z marenia vyšetrovania aféry, keďže pred ním ako predsedom strany zatajil protokol o výpovedi daňového poradcu Horsta Weyraucha pred prokuratúrou, v ktorej podrobne opísal systém prelievania straníckych príspevkov cez čierne kontá. Kohl však podľa všetkého mal protokol k dispozícii už v čase, keď verejne priznal nezákonné praktiky vo financovaní strany. V prípade dokázaných obvinení hrozí strane niekoľkomiliónová pokuta, ktorá môže CDU finančne položiť na kolená. RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
