BRATISLAVA (SME - pal) - Príslušníci požiarnych jednotiek v zahraničí majú okamžite po ťažkom zásahu, a teda aj strese, zabezpečenú psychologickú starostlivosť. "Požiarnici sú priamymi účastníkmi hromadných nešťastí a často sa nachádzajú v stresových situáciách. Velitelia sú vzdelávaní, aby vedeli stresové situácie riešiť a komunikovali so svojimi podriadenými. Stres sa totiž odbúra najľahšie rozhovorom. U nás sa však týmto nikto nezaoberá," hovorí veliteľ čaty bratislavského požiarneho zboru Vladimír Sedlák. Veliteľ družstva Peter Jankovič dodáva: "Niekto si myslí, že je to jednoduché povolanie. Niekedy sa však hasič musí brodiť krvou, odnášať mŕtvoly alebo sa zmieriť s tým, že to niečo, čo našiel, bol predtým človek. Ale keď ideme zasahovať, nemyslíme na to, čo sa nám môže stať. Takéto myšlienky nám napadnú, až keď už je po všetkom. Zrazu si začneme uvedomovať, že to mohlo vybuchnúť alebo sa mohla zrútiť strecha." Podľa požiarnikov najstresovejších je prvých desať minút - najmä pre veliteľa a hasičov, ktorí robia prieskum. "Veliteľ musí myslieť dopredu, koľko ľudí pošle dovnútra a či bude potrebovať posilu. Stáva sa, že musí rozhodnúť o tom, kto bude zachránený. Je pravidlom, že najskôr sa zachraňujú tí, ktorí sú najviac ohrození, ale nie vždy sa to dá," vysvetľuje Sedlák. Vo voľných chvíľach rozprávajú hasiči svoje zážitky mladším kolegom, aby ich pripravili na prax. Najvážnejšie zásahy sú zachytené na videu, ale to je podľa Sedláka príliš neosobné. "Je niečo iné ísť tam a zažiť to. Je jeden spôsob, ako sa tomu všetkému brániť - humor."