BRATISLAVA (SME - dd) - Slovenskej vláde sa za posledný polrok podarilo približne zdvojnásobiť dôveru zahraničných trhov. Aj tak sa dá interpretovať vývoj cien slovenských eurobondov. Spread, teda riziková prirážka oproti základným úrokovým sadzbám, sa totiž pri slovenských eurobondoch znížila približne na polovicu.
Spready slovenských eurobondov denominovaných v eure sa momentálne pohybujú na úrovni medzi 2 až 2,2 %. To je už len o jedno percento viac, ako sú spready pri českých a poľských eurobondoch a o jeden a pol percenta viac než pri maďarských eurobondoch. Na porovnanie - ešte pred pol rokom bolo Slovenské hodnotené spreadom, teda rizikovou prirážkou o 2,5 percenta vyššou ako Česká republika, o 3 percentá vyššou ako Poľsko a o necelých 3,5 percenta vyššou než Maďarsko. Na rozdiel od viac-menej stabilnej úrovne eurobondov týchto krajín sa však slovenská riziková prirážka naďalej znižuje. Jeden z obchodníkov na eurobondovom trhu to zhodnotil slovami: "Slovensko už nie je škaredým káčatkom východnej Európy. Čoraz viac dobieha svojich susedov a investori o tom vedia." Pozitívom je pre Slovensko aj fakt, že k tomuto vývoju dochádza napriek tomu, že na rozdiel od svojich susedov nie je členom NATO ani OECD, nie je v prvej vlne rozširovanie EÚ, má horší rating a nemá toľko zahraničných investícií.
Pokles spreadov by sa pritom nemusel skončiť na hranici dvoch percent. Podľa hlavného ekonóma ING Barings Jána Tótha by mohli tieto spready v priebehu roka klesnúť až na 1,5 %. Na to však okrem úspechu na helsinskom summite bude treba, aby vláda naďalej venovala veľkú starostlivosť ozdraveniu bánk a presvedčila tým ratingové agentúry, aby nám zvýšili rating na investičný stupeň a OECD, aby nás prijalo ešte v roku 2000. "Slovenská vláda by nemala sklamať dôveru zahraničia, nakoľko sa ťažko buduje. Treba preto čo najskôr vyriešiť situáciu v bankách, implementovať transparentnú fiskálnu politiku a privatizovať prirodzené monopoly."
