BRATISLAVA (SME - dd) - Pochybnosti o vládou zverejnenom zámere udržať deficit verejných financií na úrovni do 3 percent HDP potvrdila po celom rade ekonómov aj Národná banka Slovenska. Vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu konštatuje, že vláda bude podľa návrhu štátneho rozpočtu oprávnená na získanie peňazí na ozdravenie bánk vydať dlhopisy v cene 10 miliárd korún a prijať úvery v objeme do 400 miliónov dolárov (necelých 17 miliárd korún). Rovnako bude vláda oprávnená prijať úvery vo výške 100 miliónov eur (vyše 4 miliárd korún), ktoré sa použijú v sociálnej oblasti. "Deficit štátneho rozpočtu sa tým nezvýši, ale deficit verejných financií to ovplyvní výrazne. V prípade plného využitia možností daných zákonom môže výrazne prekročiť úroveň troch percent HDP," konštatuje NBS. Centrálna banka preto upozorňuje vládu, že na takýto prílev peňazí do ekonomiky bude musieť reagovať svojou menovou politikou. Okrem použitia peňazí z týchto úverov upozorňuje NBS vládu aj na použitie výnosov z privatizácie. Aj niektoré výdavky hradené z privatizácie sa totiž môžu zahrnúť do výpočtu deficitu verejných financií. "Ak prostriedky určené na reštrukturalizáciu bankového sektora, ako aj prostriedky z privatizácie podporia domácu spotrebu, môže sa to prejaviť v zhoršení bežného účtu platobnej bilancie," upozorňuje NBS. Medzi riziká budúcoročného rozpočtu zaraďuje NBS okrem možného zvýšenia deficitu verejných financií aj príliš veľký priestor na rozdávanie štátnych záruk, čo sa môže prejaviť veľkými deficitmi v ďalších rokoch. Tento priestor NBS vyčíslila sumou 45 miliárd korún. NBS medzi riziká radí aj to, či sa vláde podarí získať z privatizácie vyše 22 miliárd, ktoré si naplánovala. Zároveň ju upozorňuje, že ak ich použije tak, ako plánuje, nevytvoria sa žiadne rezervy na splatenie dlhopisov FNM, ktoré Slovensko čaká už v roku 2001.