Tanec je výzva, hovorí pre SME M. Baryšnikov

"Cítim sa ako v siedmom nebi, že som opäť v čarokrásnej Prahe. Bol som tu pred tromi rokmi a boli to nezabudnuteľné chvíle," zaspomínala si vo včerajšom rozhovore pre SME jedna z najväčších hviezd tanca dvadsiateho storočia, Američan ruského pôvodu (v roku 1974 emigroval do USA) Michail Baryšnikov (1947), ktorý bude mať dnes a zajtra v pražskej Štátnej opere dve vystúpenia so svojím súborom White Oak Dance Project. "Stretol som sa aj s českým prezidentom Václavom Havlom, ktorý je v mojich očiach veľkým hrdinom. Vtedy som sa rozhodol, že vystúpenia venujem jeho zosnulej manželke Olge. Havlove Dopisy Olze, to bolo niečo, čo mi hovorilo z duše. Pred tými tromi rokmi som predviedol aj vlastnú choreografiu Unspoken Territory (Nevypovedané územia), ktorá bola trochu experimentálna, v minimálnom výraze, bez hudby. Bol som zvedavý, ako publikum prijme moje symboly. Obecenstvo ani nedýchalo a po skončení sedemnásťminútového čistého tanca uznanlivo zatlieskalo. Pražania tancu rozumejú," povedal mierne unavený Baryšnikov, ktorý so svojím americkým ansámblom prišiel do Prahy priamo z festivalu tanca v Cannes. "Nebojte sa, zajtra to už bude o. k. Potrebujem sa trochu aklimatizovať, rozhliadnem sa po meste, ktoré je plné nádherných zákutí. Jednoducho načerpám nové inšpirácie na predstavenia, pretože každý tanec je výzva, ktorá ani po tridsiatich rokoch nestráca na svojej intenzite." Program M. Baryšnikova a jeho spolupracovníkov z White Oak Dance Project sa ponesie v znamení podobných experimentov, ale aj výpravnejších kreácií, či už v duetách, alebo skupinových vystúpeniach. "Hovoríme o ľudských vášňach, pričom komunikujeme aj s históriou - konkrétne japonskou - tancami No a Kabuki. Moderný tanec je otvorený priestor, ktorý podáva ruku na dialóg." Až na M. Baryšnikova bude pražské obsadenie choreografií pozostávať z tanečníc. "Keďže naše predstavenia sú vždy nové, už v tom budúcoročnom budú dominovať muži. Kde ešte na to beriem motiváciu? Viem, nemám dvadsaťpäť, a preto sa snažím tancovať podľa svojho veku. Je to na smiech a zároveň to nie je na smiech. Už nebudem žiadny Rómeo. Pochopil som však, že moderný tanec mi umožňuje byť sám sebou. Takže pokiaľ budem vládať, budem sa pohybovať po javisku. Keď to už nepôjde, budem hrať golf."