Úzka cesta pozdĺž strmého hrebeňa posiata obrovskými krátermi je poslednou únikovou trasou z Grozného. Väčšinou po nej pešo kráča niekoľko rodín v malých skupinkách, za hodinu stretnete iba pár áut. Ľudia rozprávajú o meste, kde vládne tichá hrôza a kde sa všetci pripravujú na apokalypsu, ktorú Rusko sľúbilo rozpútať o päť dní. Nikto tam vraj neostane nažive.
Tridsaťsedemročná Tajsa hovorí, že väčšina civilov, ktorí ostali v meste, sú postarší etnickí Rusi. Tí na rozdiel od Čečenov nemajú veľké rodiny, ktoré by im pomohli utiecť. "Keď vstúpia do mesta ruskí vojaci, väčšina mŕtvol bude ruská. Nikomu to však neprezradia." Tí, ktorí boli schopní pozbierať si nevyhnutné osobné veci a utiecť, tak už urobili. No mnohí, zvlášť postarší a chudobní, uviazli v ohrozenom Groznom, lebo nie sú schopní transportu alebo nemajú kam ísť. Tajsa povedala, že ponúkla pomoc staršej ruskej susede pri úteku. "Odpovedala, že ostane, lebo je príliš unavená na to, aby sa vydala na útek… Ak si to Boh želá, prežijeme," hovorí. "Nechala som jej všetky potraviny a zásoby vody. Čo som mala robiť?" Zarema, niekoľkonásobná matka, prišla z Alchan-Jurtu, dediny na predmestí Grozného, ktorú zajala ruská armáda cez víkend po krutých bojoch. Podľa jej rozprávania sú polia pri hlavných cestách vedúcich z Grozného posiate mŕtvolami. "Všade, kam sme prišli, sme videli hromady tiel. Do ľudí, čo sa pokúšali uniknúť, strieľali zo vzduchu lietadlá alebo vrtuľníky. Nebolo času urobiť dačo, museli sme ich (mŕtvoly) nechať tam." Jej manžel a najstarší syn ostali bojovať. Rusko oznámilo ultimátum v letákoch, ktoré v pondelok zhodilo na mesto. Ich text bol výrečný a jendoznačný. "Ste obkľúční, všetky cesty do Grozného sú zablokované. Nemáte šancu vyhrať," písalo sa v nich. "Tých, čo ostanú, budeme považovať za teroristov a banditov. Zničíme ich delostrelectvom a leteckými útokmi. Už nebude nijaké vyjednávanie. Všetkých, čo neopustia mesto, zničíme. Odpočítavanie sa už začalo."
31-ročný Oleg povedal, že priviedol so sebou staršiu ruskú ženu, ktorú našiel sedieť vedľa cesty. "Spýtal som sa jej: Starká, nechcete odísť? A ona odvetila: Ako mám odísť? Autobusy berú 30 rubľov na osobu, taxíky stoja stovky. Ja nemám žiadne peniaze. Povedal som jej, aby nastúpila. Mohol som jej sľúbiť iba jediné - že ak ja prežijem, prežije aj ona. Išla so mnou." Desaťtisíce civilov ostali v čečenskom hlavnom meste, ktoré cez víkend obkľúčili ruské jednotky. V pondelok večer sa po jedinej únikovej ceste vydalo čosi vyše stovky ľudí. Počas minulého týždňa sa však iba máloktorým obyvateľom podarilo ujsť po cestách neprestajne bombardovaných ruskou artilériou.
(REUTERS, vil)