Podľa mňa kritika médií nie je správne nasmerovaná. Kritizujú vládu, jednotlivcov vlády, koalíciu, parlament, súdy, prezidenta a veľa iných orgánov riadiacich náš štát. To je plač nad rozliatym mliekom. Nikde sa nestretávam s kritikou občana-voliča, ktorý má najväčší podiel na stave, aký tu v republike máme. Občan je pomýlený, demoralizovaný štyridsaťročnou totalitou, či je to občan s osemročným vzdelaním, stredoškolským či vysokoškolským (česť výnimkám), každý by si mal prehodnotiť svoj názor, či zodpovedá týmto kritériám: viem rozoznať spravodlivosť od nespravodlivosti, zlo od dobra, populizmus od serióznosti a pravdy, schopnosť zbaviť sa egoizmu, zredukovať strany na najmenší počet bez populistickej a nacionalistickej ideológie HZDS, SDĽ, SNS a ďalších…? Až potom budeme vedieť, komu dáme hlas pri parlamentných voľbách. Voľby sú zrkadlom spoločnosti. A nemusíme sa sťažovať, že na popredných miestach vo vláde máme samé nomenklatúry KSS. Vo vedení strán HZDS, SDĽ, SOP sú ľudia, ktorí nám vládli za totality, sľubovali sociálnu spravodlivosť a demokraciu. Prezliekli kabáty a stali sa z nich veľkí demokrati, občan by ich mal poznať. Po osemdesiatom deviatom sú likvidátori sociálnej spravodlivosti v prospech seba pri privatizácii a tunelovaní. Kde je chrbtová kosť občana-voliča aj po kriminálnych kauzách Mečiarovej vlády, prečo odvádza preferencie pre HZDS. Dá mi na to niekto odpoveď (asi tam chýba rozum). Minulosť nás presviedča, čo je ľavé, nič nie je dobré, ani ľavá ruka sa nevyrovná pravej, aj väčšina mechanizmov sa točí doprava, čiže správnym smerom. Mečiarova vláda mala smer Moskva - Belehrad. Prostý občan Afganistanu, Iránu, Indie má smer na západ, to nehovorí nášmu občanovi-voličovi nič, aj novoutvorené strany Smer a SDS osprostia niekoľko občanov-voličov. Taký je občan naivný a hľadá šťastie všade tam, kde nie je a podporuje darebákov, populistov, ktorí ho využívajú. A preto sa nemôžeme čudovať, že na Slovensku je to tak, kto z koho.

ERNEST HORNÝ,

Bratislava