Ak pani profesorka Viera Medelská, DrSc., konštatuje v časopise Horizonty dopravy (článok Niekoľko úvah o fenoméne doprava v SR v čísle 1/1999), že na Slovensku nemá kto riešiť teóriu dopravy a dopravných systémov, že na Slovensku sa nikto nezaoberá vývojom, skúmaním metodologických výpočtov kapacít dopravných systémov a ich častí, nikto sa nezaoberá teóriami prognózovania dopravy v našich podmienkach, a ak štát - to už dodávam ja - bez mihnutia oka nedopustí žiadnu odbornú diskusiu o našich existujúcich ani o plánovaných diaľniciach realizovaných za peniaze všetkých občanov štátu, nemal by predovšetkým pán predseda vlády - ako bývalý minister dopravy - vysvetliť občanom, prečo je fenomén dopravy stále problémom politickým, a nie odborno-praktickým? (Napríklad trasa z Bratislavy do Užhorodu, ako je vymyslená, bude viac ako tridsať rokov slúžiť prakticky iba šesťdesiatim percentám Slovákov a treba na ňu vynaložiť okolo dvesto miliárd Sk.) Môžu politici popri absencii serióznych odborníkov s pokojným svedomím plánovať do štátneho programu i do štátneho rozpočtu nielen horibilné sumy, ale predovšetkým prežité koncepcie? O zmene geopolitického postavenia Slovenska v strednej Európe po roku 1993 v týchto koncepciách stále ani nechyrovať! Ak navyše ministerskí odborníci zodpovední za dopravu sami spochybňujú rozostavanú sieť (nedávno aj verejne v rozhlase), keď táto ani neeviduje viaceré jednoduché spojenia Slovenska s metropolami okolo našich hraníc? Tak, aby obyvatelia týchto metropol mohli pohodlne a jednoducho prísť, míňať svoje peniaze do našich rekreačných oblastí, ak tieto už za oných dvadsať rokov, potrebných ešte na dostavbu nášho diaľničného systému, budú na ozajstnej európskej úrovni. A naopak - keď poeurópštení Slováci budú zasa v húfoch cestovať do Budapešti, Miškolca či Ľvova alebo Krakova, do Ostravy či Brna - nielen za iným tovarom, ale aj za kultúrou, športom, za rekreáciou či priateľmi? Ďalšie "politické klamstvo" si taktiež nevymyslela pani profesorka sama, keď v tom istom článku konštatuje, že náklady na výstavbu zostávajúcej siete cestných komunikácií (teda nielen diaľnic!), ako sú v programe štátu, predstavujú okolo šesťdesiat miliárd Sk. Ako som už uviedol, len na diaľnicu so štyridsiatimi kilometrami tunelov po Považí, v Liptove a na Spiši treba ešte bezmála 200 miliárd Sk! Kilometer dvojprúdového diaľničného tunela nepôjde totiž pod dve miliardy a vlastné cestné teleso v prevažne zložitých horských terénoch - po zemi i vo vzduchu - "zožerie" na kilometri viac ako pol miliardy našich korún! Výsledná matematika - či už v kilometroch alebo v korunách - bude musieť byť aj v politickom plánovaní celkom vážne poopravená. Som presvedčený, že nám veľmi pomôže, ak sa ešte tak na jeden rok zastavíme s oným ponáhľaním sa aj pri razení tunela pod Martinskými hoľami medzi Višňovým a Vrútkami (ten bude stáť skoro dvadsať miliárd Sk!) a dáme múdre hlavy dohromady, odhalíme politické tajomstvá Mečiara i Dzurindu a zmeníme ich na reálne potreby všetkých občanov. A potom rozhýbeme novú mašinériu optimálnej koncepcie.
A keďže zo všetkých končín Slovenska je najbližšie do Banskej Bystrice, stretnime sa tam - odborníci - tam to realisticky a dobre vymyslíme. A dáky ten miliónik pre Rooseveltovu nemocnicu či na výstavbu severného dopravného obchvatu mesta - od pána premiéra tiež neodmietneme! Mohol by to byť aj základný kameň ozajstnej diaľnice - jedinej stavby už na naozaj technickej a umeleckej úrovni tretieho tisícročia!
Ing. arch. LADISLAV KMEŤ,
Banská Bystrica
