Na konci roka 1999 sa realitou začína stávať to, k čomu sa doterajšie politické špičky len odhodlávali - štát začal s reštrukturalizáciou bankového sektora, čo - rozmenené na drobné - znamená ozdravenie najväčších a zlými úvermi najviac zaťažených bánk s kontrolou štátu - Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Základný predpoklad, na ktorom stojí a padá celá idea reštrukturalizácie, sa stal realitou včera. Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) práve včera rozhodla o tom, že na základe štátnej garancie rozpustí centrálna banka opravné položky, ktoré roky vytvárala na úvery poskytnuté Konsolidačnej banke. Keďže garantom splatenia tohto záväzku banky sa stal štát, NBS už nemá dôvod tvoriť zábezpeku v súvislosti s rizikom ich nesplatenia a rozpustením opravných položiek vykáže mimoriadny zisk, ktorý odvedie do štátneho rozpočtu. Štát tak fyzicky získa prostriedky, ktoré vzápätí použije na kapitálové posilnenie vybraných bánk. Na základe rozhodnutia vlády má ministerstvo financií tento týždeň zabezpečiť navýšenie základného imania vo VÚB (o 10,2 miliardy korún), v Slovenskej sporiteľni (o 4,9 mld Sk) a v Slovenskej poisťovni (o 2 mld Sk). K zrealizovaniu týchto finančných injekcií by malo dôjsť do zajtrajšieho dňa.

SLOVENSKÁ POISŤOVŇA

Ako prvé sa včera uskutočnilo valné zhromaždenie najväčšej poisťovacej spoločnosti na slovenskom trhu - Slovenskej poisťovne. Jeho zvolaniu predchádzali mediálne varovania jej menšinového akcionára - Penty Group, vlastniacej prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti B-Consult takmer 10 percent akcií poisťovne. Penta proces navyšovania základného imania považovala za poškodenie minoritných akcionárov, ktorých podmienky úpisu vylučovali z účasti na navyšovaní. Definitívny výsledok im však nedal za pravdu. Po hodinách rokovania akcionári poisťovne rozhodli o tom, že základné imanie spoločnosti sa zvýši emisiou 20 nových akcií vydaných na meno, každá v nominálnej hodnote 100 miliónov korún. K úpisu by malo dôjsť 11. decembra. Základné imanie poisťovne je tak po rozhodnutí valného zhromaždenia rozdelené na 1,5 milióna akcií na doručiteľa v nominálnej hodnote 1 000 Sk (vydaných ako verejne obchodovateľné akcie) a na 20 akcií v menovitej hodnote 100 miliónov korún, vydaných ako nie verejne obchodovateľné akcie.

INVESTIČNÁ A ROZVOJOVÁ BANKA

V prípade Investičnej a rozvojovej banky(IRB), a. s., štát zvolil atypický model jej reštrukturalizácie. Keďže kedysi tretia najväčšia banka na Slovensku je už takmer dva roky v nútenej správe NBS, na vyriešenie jej problémov sa majú "poskladať" tri spomínané štátom kontrolované finančné inštitúcie. Guvernér centrálnej banky Marián Jusko totiž podmienil ukončenie nútenej správy, ktorá podľa zákona o bankách nesmie trvať dlhšie ako dva roky, splatením zmeniek NBS v celkovom objeme 7,8 mld Sk. K tomu, aby IRB v nútenej správe tieto prostriedky získala, štát prispeje tým, že ním kontrolované finančné subjekty si uložia v tejto banke termínové vklady v uvedenej výške. V praxi to bude znamenať, že Slovenská poisťovňa a Slovenská sporiteľňa vložia do IRB po dve miliardy korún, Všeobecná úverová banka zostávajúcich 3,8 miliardy korún.

S blížiacim sa dňom D, ktorým je pre IRB 19. december a keď má byť oficiálne zrušená nútená správa IRB, médiá čoraz častejšie skloňujú jej meno. Zatiaľ poslednou správou, ktorú tlač priniesla, bol údajný pokus Vladimíra Hromého, ktorý je v IRB práve do 19. novembra poverený výkonom nútenej správy, pripraviť a zrealizovať prevod nehnuteľného majetku banky na svoju dcérsku spoločnosť Kredit IRB so sídlom v Banskej Bystrici. Podľa Hospodárskych novín, ktoré túto informáciu priniesli, malo k takémuto prevodu dôjsť do 16. decembra, teda ešte pred termínom plánovaného ukončenia nútenej správy. V. Hromý však v rozhovore pre denník SME takúto informáciu dôsledne poprel. "Je to totálny nezmysel," vyhlásil. Hromý dáva do súvislosti šírenie takýchto informácií s plánovaným prepustením 28 riadiacich pracovníkov, čo zodpovedá navrhovanej zmene organizačnej štruktúry, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od 16. decembra. "Je pravdepodobné, že je to organizované niekým z banky," podčiarkol Hromý. Zároveň odmietol aj akékoľvek podkopávanie autorít niektorých zamestnancov IRB, resp. jej dcérskej spoločnosti Kredit IRB, na ktorých bolo podané trestné oznámenie - Jozefa Čavaru a Júliusa Chovanca. V. Hromý v tejto súvislosti poprel, že bankový dohľad NBS ho upozornil okrem iného na to, že J. Chovanec "pred zavedením nútenej správy porušil vnútrobankové predpisy, v čase nútenej správy poskytol nepresné informácie a zavádza úsek bankového dohľadu NBS" tak, ako o tom včera informovali Hospodárske noviny. "Nie je pravda, že som bol o tomto zo strany centrálnej banky informovaný," vyhlásil včera V. Hromý. Podľa svojich slov upozornil NBS aj Ministerstvo financií SR, že vyriešenie problému IRB prostredníctvom navýšenia základného imania v troch finančných inštitúciách je v krátkom časovom horizonte "málo reálne", a po prevode významnej časti problémových úverov IRB požiadal prvého muža NBS Mariána Juska o zrušenie nútenej správy, keďže "pominuli dôvody", pre ktoré bola zavedená.

ŠTÁTOM KONTROLOVANÉ BANKY

Proces ozdravovania veľkých, štátom kontrolovaných bankových domov je automaticky spájaný s ich predajom. Slovenská skúsenosť veľmi dobre ukazuje, že vlastníctvo kontrolného podielu vo finančných inštitúciách je pre politikov veľmi veľké pokušenie a dopláca na to celá spoločnosť. Problémové úvery, ktorých objem sa ráta na desiatky miliárd korún, totiž z bilancie bánk nemožno vymazať žiadnym účtovným trikom, ale reálnymi peniazmi. Spoliehať sa slepo na prílev zahraničného kapitálu nie je v tomto prípade namieste. Štát kalkuluje s veľkými príjmami do štátnej pokladnice práve z privatizácie najväčších bánk, a ak chce maximalizovať svoj príjem, musí záujemcom poskytnúť kvalitný produkt - zdravú banku.

Ozdravenie bánk nie je z pohľadu občanov SR samoúčelný. Len zdravé banky môžu vytvoriť konkurencieschopné prostredie, čo sa z pohľadu klientov bánk prejaví skvalitnením ich služieb a väčším tlakom na pokles obchodných marží. Fukčný bankový sektor uľahčí prácu aj centrálnej banke - "banke bánk", ktorá tak získa kvalitnejší "transformátor" jej krokov v oblasti menovej politiky na reálnu ekonomiku. Možno sa tak dočkáme toho, že pokles úrokových sadzieb sa plynule, nie skokovito, prejaví aj na vývoji kurzu koruny a že uvoľnenie menovej politiky sa odrazí aj na vývoji poskytovaných úverov.

Akútnosť riešenia problémov slovenského bankového sektora potvrdzujú aj posledné štatistiky NBS. Podľa nich evidovali komerčné banky klasifikované úvery (pohľadávky) v celkovom objeme takmer 170 miliárd korún. Len počas prvých desiatich mesiacov tohto roku ich objem stúpol o 28,5 mld Sk. To by však nebola najhoršia správa. Alarmujúce je, že napriek uvedenej výške klasifikovaných úverov sú banky pripravené vyrovnať sa len s jednou štvrtinou z nich. Výška opravných položiek, ktoré do nákladov banky premietajú jej vyrovnanie sa so zlými úvermi, dosiahla k ultimu septembra 44,6 mld Sk. Ďalší osud bánk je tak spečatený. Veľké banky pôjdu za novými vlastníkmi a straty prípadne ponesie štát (pozri VÚB alebo Slovenská sporiteľňa) alebo sa neprispôsobia a straty rovnako ponesie štát pri minimálnej angažovanosti ich neochotných akcionárov.

Vlna navyšovania základných imaní podkapitalizovaných finančných inštitúcií by tento týždeň nemala byť jedinou pozitívnou správou pre slovenský trh. Denník Financial Times včera citoval šéfku rezortu financií Brigitu Schmögnerovú, podľa ktorej bude poradca pre privatizáciu najväčších bánk v SR - Slovenská sporiteľňa a VÚB - vybraný ešte tento týždeň. Denník pripomína, že Slovensko je poslednou transformujúcou sa ekonomikou strednej a východnej Európy, ktorá ešte stále nezačala s privatizáciou svojho bankového sektora. Kapitolu privatizácie veľkých bánk pravdepodobne s definitívnou platnosťou uzavrie rok 2000, keď by malo dôjsť k zmene majiteľov.

MICHAL NALEVANKO