BRATISLAVA (SME - fw) - Na veľkonočný pondelok 1994 na bratislavských Ostredkoch vybuchol plyn v byte na šiestom poschodí. Tlakom sa uvoľnil bočný panel s oknom a vypadol na ulicu. Výbuch spôsobil samovrah. On sám však prežil krytý za stenou a na jeho počínanie doplatili nevinní. Toto je však z hľadiska statiky budovy ten lepší prípad. V Rimavskej Sobote došlo k výbuchu v nemocnici, ktorá ani nebola plynofikovaná. Plyn sa do budovy dostal z odizolovanej, prehrdzavenej rúry cez štrkové podložie, kde stratil charakteristický pach, ktorý získava pri úprave. Prirodzene zemný plyn nemá nijaký zápach, a tak ho v budove nikto necítil. V uzavretej miestnosti sa ho však nahromadilo dosť na vytvorenie výbušnej zmesi so vzduchom. Na Záhorí výbuch rozmetal rodinný dom hneď v prvý deň užívania. Ďalší prípad sa stal neďaleko bratislavského obchodného domu Slimák. Výbuchy plynu sú veľmi časté a nebezpečné. Podľa Jozefa Kucbela z Katedry technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorý havárie vyšetroval, v minulosti boli ešte častejšie ako dnes, médiá však o nich toľko neinformovali. "Veľká budova od samotného výbuchu plynu nemôže padnúť. Výbušnej zmesi sa na taký obrovský rozsah nevytvorí dosť. Okrem toho sú budovy delené na požiarne úseky. K pádu dôjde, ak sa pridružia aj ostatné nedostatky stavby, napríklad chybná statika.," hovorí Jozef Kucbel. Výbuch plynu v budove považujú statici za mimoriadne zaťaženie, podobné ako zemetrasenie. Príčinou môžu byť staršie potrubia alebo skôr nedbalosť pri práci v ich blízkosti. Potrubia podľa odborníkov časom nedegenerujú. Zaťaženie konštrukcie budovy výbuchom je obrovské. Bežné obytné budovy nie sú dimenzované tak, aby podobné udalosti vydržali. "Budovy by boli veľmi mohutné a drahé. Podobali by sa vojenským bunkrom," hovorí Jozef Lapoš z Katedry kovových a železných konštrukcií STU. Na takéto zaťaženie sú dimenzované budovy, kde je zvýšená pravdepodobnosť výbuchu, napríklad výrobne výbušnín. Pre budovy, kde hrozí výbuch plynu, projektanti navrhujú ľahký obvodový plášť, ktorý prípadný výbuch vyrazí, samotnú stavbu však nezničí. Ak je však miestnosť uzavretá a tlaková vlna nemá kade uniknúť, následky bývajú katastrofálne. Tlak na veľkú plochu môže rozniesť celú budovu, zvlášť keď dôjde k výbuchu na spodnom podlaží. Pád celej budovy nie je vtedy ničím prekvapujúcim. Na iniciovanie výbuchu pri vyššej koncentrácii plynu stačí aj iskra, ktorá preskočí pri bežnej manipulácii s elektrickými spotrebičmi, napríklad pri spojení obvodu elektrického zvončeka alebo lampy. Koncentrácia zemného plynu vo vzduchu musí však byť 7 – 15 percent. Pod a nad touto hranicou nie je výbušný. Svietiplyn vybuchuje v širšom rozpätí koncentrácií, u nás sa však už nepoužíva, len v Čechách. Dôležité je prípadným výbuchom predchádzať. Na plynové potrubia sa u nás kladú prísne bezpečnostné kritériá. Podobné predpisy platia aj v zahraničí. Už teraz sa technici pripravujú na vstup do Európskej únie, v ktorej budú platiť jednotné normy. Veľa záleží na dôslednosti montáže a na kolaudácii. Plynové bomby sa tiež nesmú skladovať v uzavretom priestore.