Slovenská únia pre mier a ľudské práva je neziskové občianske združenie. Čomu sa venuje, napovedá jej názov. Organizácie tohto typu majú všade v civilizovanom svete vysokú prestíž. Vytvárajú si ju predovšetkým zásadovými postojmi pri ochrane ľudských práv a demokratických princípov aj v prípadoch, keď to mocným tohto sveta nehrá do karát. Slovenská únia pre mier a ľudské práva však pôsobí zahriaknutým dojmom. V tomto roku usporiadala dve verejné diskusie o problémoch v Juhoslávii a zorganizovala zbierku pre vojnou postihnuté deti, ktorá priniesla čistý výnos ani nie 39-tisíc korún. To nie je veľa, a keďže Slováci svoju nechuť peňažne pripievať na dobročinné účely najčastejšie odôvodňujú nedôverou k organizátorom zbierok, spomínané združenie by si asi malo vylepšovať imidž. Zvolilo na to zvláštny spôsob. Na tieto dni pripravilo medzinárodný seminár o právnych a politických nástrojoch riešenia etnických konfliktov, o ich vzniku a dôsledkoch. Pozvaných je veľa hostí - ale tých, ktorí etnickým konfliktom prešli, nie. Predseda Slovenskej únie pre mier a ľudské práva Jozef Drozd to vysvetlil slovami: "Keby sme pozvali niekoho z Belehradu, museli by sme pozvať aj niekoho z Kosova." Meno človeka, ktorý zaštítil seminár, zrejme tiež organizácii kredit nepridá - je ním Jozef Migaš. Na otázku, prečo si za patróna vybrali politika, ktorý pred cestou do Číny vyhlásil, že porušovanie ľudských práv v Číne pokladá za jej vnútornú záležitosť, J. Drozd úprimne odvetil: "Potrebovali sme ho, aby sme dostali grant." Vzápätí zdôraznil, že jeho pohľad na porušovanie ľudských práv je odlišný. Na otázku, či mu bolo jedno, kto prevezme patronát nad seminárom, odpovedal: "Chceli sme mať záštitu v osobe štátneho predstaviteľa. Nie je nám jedno koho. Treba toho, ktorý bude súhlasiť." Treba oceniť každú úprimnú snahu o lepšie pochopenie významu ľudských práv.

PETER KUNDER