Po zmarenom referende o vstupe SR do NATO a priamej voľbe prezidenta predsedovia vtedajších piatich opozičných strán - KDH, DU, DS, SDSS a SZS - podpísali dohodu o vytvorení spoločnej volebnej koalície. Dohoda zakotvila konsenzuálny princíp rozhodovania a zásady postupu pri tvorbe spoločnej kandidátky. Zoskupenie prijalo názov Slovenská demokratická koalícia. Na konci augusta schválila SDK memorandum, v ktorom vytýčila hlavné ciele svojho pôsobenia - za svojho hovorcu určila zástupcu KDH M. Dzurindu.
Rok 1998: SDK ako samostatná politická strana
Na začiatku júla poslanci HZDS, ZRS a SNS prijali novelu volebného zákona, podľa ktorej každá strana v koalícii musí vo voľbách prekročiť päťpercentnú hranicu. M. Dzurinda, ktorý sa stal lídrom zoskupenia, oznámil, že SDK začala proces transformácie na jeden politický subjekt. 4. júla sa konal ustanovujúci kongres SDK v Trnave. Jej predsedom sa stal M. Dzurinda z KDH, podpredsedami šéfovia ostatných štyroch strán SDK. V auguste HZDS požiadalo Najvyšší súd SR, aby zrušil registráciu SDK do volieb - súd návrh v plnom rozsahu zamietol. V parlamentných voľbách získala SDK 26,33 percenta hlasov - do vlády M. Dzurindu nominovala deviatich zástupcov. Sériu rozporov a konfliktov v rámci SDK jej predseda v decembri označil za "nedorozumenie, ktoré sa objaví v každej rodine".
Rok 1999: Spory o podobu a usporiadanie SDK
Od začiatku roku pokračovali spory o tom, do akej podoby sa má SDK transformovať. Skupina okolo M. Dzurindu presadzovala úniu materských subjektov, predsedovia týchto strán žiadali návrat k pôvodnej koalícii. Kompromis mal zabezpečiť inštitút dvojakého členstva. V spore o usporiadanie SDK ide o to, kto bude v jej mene prijímať rozhodnutia - či Predsedníctvo SDK, v ktorom získal rozhodujúci vplyv premiér, alebo orgán, v ktorom by mali rozhodujúce postavenie predsedovia jej materských strán. Interný spor nevyriešil ani kongres SDK, ktorý sa konal 18. júna 1999. Pokračujúci konflikt medzi reprezentáciou SDK a jej stranami sa prejavil aj v demisii dvoch ministrov SDK blízkych premiérovi a pri odvolaní vedenia FNM. Jeho posledným prejavom je nezvolenie kandidátov vlády a premiéra do uvoľnených funkcií vo FNM. Vnútorný spor v SDK negatívne ovplyvňuje fungovanie vládnej koalície ako celku. (ml)
