ich príliš suverénny dych. Maďari, účastníci júnového šampionátu vo Francúzsku, mali za sebou vysoké víťazstvo v Lotyšsku a len tesnú, jednobodovú prehru s favorizovaným Chorvátskom, takže výsledky Slovenska v Chorvátsku (výprask o 34 bodov) a najmä výbuch v Bratislave s Anglickom (73:81) im určite strach nenahnali. Základná päťka Michálik, Wimmer, Snopko, Andruška a Mičuda, ale aj striedajúci Timko, Bohunický a Ďurček spustili koncert, ktorý bol balzamom na poslednými neúspechmi utrápenú dušu priaznivca slovenského mužského basketbalu. Odvaha, schopnosť individuálne sa presadiť, vysoké percento úspešnosti streľby a k tomu výborná obrana charakterizovali hru slovenského "áčka". Po prestávke však prišlo na palubovku „béčko“. Malo síce na dresoch tie isté mená, ale hráči sa museli v kabíne záhadným spôsobom vymeniť. Dovolili Maďarom "rozblázniť" sa, nájsť stratené tempo a dvihnúť zo zeme taktovku hry. Za sedem minút sme dali iba jeden bod, za desať minút tri a celkovo v druhom polčase slabučkých sedemnásť.

Tri prehry v úvodnom trojzápasovom bloku je nepríjemná bilancia slovenskej reprezentácie, viacerým po nich zamrzol príliš optimistický úsmev na tvári. Prvé dve priečky v A-skupine, a tým postup, sú v nedohľadne. Kvalifikácia však pokračuje, vo februári nás čakajú stretnutia doma s Lotyšskom a vo Švajčiarsku, o rok odvety. Lámanie palice by bolo predčasné. Tréneri Sedlák - Michalko a ich zverenci potrebujú viac času na prípravu a väčšiu podporu Slovenskej basketbalovej asociácie. V Székesfehérvári sme okrem Stanislava Kropiláka, člena výkonného výboru zodpovedného za mužskú reprezentáciu, nevideli nikoho z jej funkcionárov. Vyhlásenie ankety o najlepšiu basketbalistku Slovenska (v tom istom čase!) a následné oslavy boli zrejme príjemnejším zážitkom. PETER ŠEFRÁNEK