Muselo to zákonite prísť. Hneď ako sa ukázalo, že niektoré z "masových hrobov" v Kosove, ktoré počas vojny identifikovali satelity, obsahujú len niekoľko tiel alebo žiadne, začali sa objavovať tvrdenia, že v Kosove nebola žiadna genocída. Možno sa tu či tam vyskytla masová vražda, zvyšok však bol len "natovská" propaganda.
Začalo sa to v septembri. Španielsky patológ Emilio Perez Pujol, ktorý opustil so svojím tímom Kosovo po tom, ako našiel spolu "len" 187 tiel, 97 na jednom mieste, osem na inom, štyri na ďalšom atď., nahnevane vyhlásil, že to bola len "sémantická pirueta vojnovej propagandistickej mašinérie, pretože sme nenašli jeden, ani jeden masový hrob". Nato sa do svetla publicity dostala súkromná analytická skupina Stratfor, ktorá oznámila, že jej štúdia správ FBI a ďalších vyšetrovacích orgánov svedčí o počte obetí len v stovkách, nie v tisícoch. Koncom októbra potom citovali v britskom The Spectator poprednú chorvátsku spravodajskú službu, ktorá oznámila, že 20 patologických tímov poverených haagskym súdnym tribunálom vyhľadávaním dôkazov, našlo len 670 tiel. A v tomto momente si každý, kto bol proti vojne, plus každý novinár túžiaci po novom uhle pohľadu na udalosť už pripravuje obvinenie NATO z toho, že celý problém genocídy bol fikciou, vyfabrikovanou na zakrytie skutočných zločinných cieľov, sprevádzajúcich útok NATO na Srbsko. Kde je teda pravda?
Približne koľko ľudí bolo zabitých? Zvýšili lídri NATO svojvoľne počty zabitých civilistov, aby vytvorili "genocídu", ktorá by ospravedlnila ich akcie? A koľko vlastne treba, aby sa dalo hovoriť o genocíde? V polovici novembra uviedla švajčiarska šéfka haagskeho tribunálu Carla del Ponteová, že dosiaľ exhumovali 2108 tiel - dokázali však odkryť len 195 z 529 pravdepodobných masových hrobov registrovaných tribunálom. Keďže zem v Kosove je teraz zamrznutá, zvyšok bude musieť počkať do jari. To naznačuje možný konečný počet 5000 až 6000 obetí. Ako to korešponduje s odhadmi NATO v čase vojny? V posledných etapách vojny používali hovorcovia NATO najčastejšie údaj "do 10 000 zavraždených Albáncov". Možno to kvalifikovať ako "genocídu“? Samozrejme, možno. Môžete hrať sémantické hry o to, koľko tiel treba, aby bol hrob masový, genocída je však právna definícia a nehovorí nič o počtoch. Genocída je pokus zničiť alebo okradnúť a vypudiť etnickú, jazykovú alebo náboženskú skupinu silou. Celkom iste sem patrí politika exemplárnej masakry niekoľkých tisícov ľudí s cieľom zastrašiť všetkých ostatných príslušníkov tej istej skupiny, aby ušli z územia, a to bola politika, ktorú prijali srbské úrady v Kosove. Keď si spomenieme na podobné akty etnických čistiek Miloševičovho režimu na zmiešaných srbsko-chorvátskych územiach Chorvátska (pred chorvátskym protiútokom a "protičistkami"), a nesmieme zabúdať na hrozivú genocídu bosnianskych Moslimov, je sotva dôvod trvať na tom, že NATO malo čakať, kým v Kosove nezabijú viac ľudí.
"Len" 10 000 zavraždených civilistov alebo dokonca „len“ 6000 nedokazuje, že NATO konalo nesprávne. Je to dôkaz, že konalo včas.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
