Tam, kde sa umelý potrat považuje za symbol pokroku, je potratovosť najvyššia

Dňa 5. 11. 1999, a na druhý deň znova, priniesol denník SME potešujúcu správu: Slovensko má po Holandsku druhú najnižšiu potratovosť v Európe. Konečne! A odteraz sa k nám začnú zbiehať experti z okolitých krajín, aby sa od nás niečo naučili. Žiaľ, tá správa bola až príliš priaznivá. Nie je to pravda. Podľa žiadneho kritéria Slovensko medzi najlepšie krajiny nepatrí, je kdesi uprostred. Porovnávanie jednotlivých krajín podľa úrovne potratovosti nie je jednoduché. Po prvé preto, že existuje viacero ukazovateľov (najjednoduchším je hrubá miera umelej potratovosti (hmpo), t. j. na 1000 obyvateľov), po druhé v jednotlivých krajinách je rôzna legislatíva a rôzny systém a kvalita evidencie, po tretie preto, že aj samotná úroveň potratovosti sa v jednotlivých rokoch mení a najnovšie údaje obyčajne nie sú k dispozícii. Za oficiálny zdroj demografických údajov možno považovať ročenku Demographic Yearbook (DY), ktorú pravidelne vydáva OSN. Vzhľadom na oneskorenie spôsobené technickým spracovaním tohtoročná ročenka publikuje údaje z roku 1996 alebo predchádzajúcich rokov, aj to len pre 30 zo súčasných vyše 40 štátov Európy. Ak tieto dáta doplníme údajmi a odhadmi z iných zdrojov, dostaneme v polovici deväťdesiatych rokov asi takýto obraz. Čo sa týka úrovne potratovosti, Európa je ešte stále rozdelená bývalou železnou oponou, i keď rozdiely sa vyrovnávajú. Najviac umelých potratov je v Rumunsku (hmpo je 22,17), Rusku, Bielorusku a na Ukrajine (vyše 18). Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou potratovosťou (hmpo 5,5 r. 1995, vlani 3,9), ale len v rámci východnej Európy. Nižšia je len v Poľsku, Chorvátsku a možno Slovinsku. Na druhej strane, všetky štáty zo západnej polovice majú umelú potratovosť nižšiu ako u nás, prípadne porovnateľnú (Švédsko, Dánsko, Nórsko - okolo 3,5 až 4 na 1000 obyvateľov). Ale ani Holandsko (hmpo 1,35 v r. 1995) nie je štátom s najnižšou potratovosťou v Európe. Medzi štátmi, ktoré interrupciu legalizovali, síce už dlhodobo patrí medzi tie najlepšie, ale porovnateľne alebo lepšie je na tom Nemecko, Španielsko, Grécko, Turecko, a dozaista i krajiny, kde potrat nie je povolený a dáta chýbajú, napr. Írsko, Malta alebo Poľsko, kde legálnych umelých potratov je ročne menej ako 1000. Pravda, možno namietať, že uvedené údaje nemusia byť celkom spoľahlivé. Možno v niektorých krajinách je nezanedbateľný počet kriminálnych potratov, ktoré DY neregistruje. Na DY sa naozaj nedá celkom spoľahnúť. Veď aj údaj za SR je uvedený nesprávne - v tabuľke č. 13 "Legálne umelé potraty" sú uvedené všetky potraty vrátane samovoľných. V tabuľke č. 14 o pár strán ďalej je už správny údaj. Je to zrejmá neprofesionalita úradníkov OSN, ale na vine sme aj my sami: v mnohých našich oficiálnych publikáciách sa nedostatočne rozlišuje medzi "potratmi" a „umelými potratmi“. Celkové uvedené poradie to však príliš neovplyvní. Ďalšia nepresnosť, s ktorou sa v tejto súvislosti možno stretnúť v našej tlači, je tvrdenie, že Holansko má najliberálnejší interrupčný zákon na svete. Nie je to pravda, je dokonca o niečo prísnejší ako ten náš. Rešpektuje výhradu svedomia zdravotníckych pracovníkov (u nás je to len rozhodnutie ministra) a zavádza aj interrupčnú "minikomisiu", ktorú tvorí žena a jej lekár. Oni dvaja (u nás len žena) na vlastnú zodpovednosť majú rozhodnúť, či existujú dôvody na interrupciu. Je to síce veľmi voľná formulácia, ale v Holandsku to stačí. I keď sa to ťažko porovnáva, najliberálnejšiu legislatívu majú asi vo Švédsku a v Juhoslávii, ktorá hovorí dokonca o práve ženy na umelý potrat. Často sa tvrdí, že k zníženiu potratovosti u nás prispel zmenený postoj k antikoncepcii. Ani to nie je presné. To, čo sa zmenilo, je postoj k potratom. Ako potvrdili i príspevky účastníkov z Ruska, Moldavska a Rumunska na nedávnej Európskej populačnej konferencii v Haagu, antikoncepcia sama nestačí. K antikoncepcii (alebo iným metódam regulácie plodnosti) sa ľudia uchýlia až potom, keď sa zmení postoj spoločnosti k potratom. Na Slovensku verejná mienka dospela ku konsenzu, že potrat nie je dobré riešenie. I keď sa u nás pro-life a pro-choice hnutie líši v hodnotení motívov a spôsobov, ako potratom predchádzať, súčasný pokles potratovosti považujú za svoj úspech jedni aj druhí. Tam, kde sa umelý potrat považuje za symbol pokroku, je potratovosť najvyššia. Našťastie na Slovensku to už máme za sebou.