ve Divadlo Bez zábradlí, Ypsilonka či cimrmanovci. Iste aj vzhľadom na výšku vstupného, za 390 Sk si ľudia vybrali istoty, navyše všetko komediálne kusy, po ktorých je stále najväčší dopyt. Neprekážalo ani, že mnohé tituly sa už v Bratislave hrali. Nebolo teda žiadnym prekvapením, že nadchli opäť. Malý záujem, prameniaci z nevedomosti, bol o v Doskách najúspešnejšieho "slovenského" režiséra Vladimíra Morávka a jeho Nezdárného syna Klicperovho divadla. Tí, ktorí prišli, však ocenili umelca svojráznej optiky, považovaného za enfant terrible českého divadla. Naopak, dobre sa míňali vstupenky na známe herecké mená. Značný ohlas mala Chantal Poullainová s Jiřím Schmitzerom v komornej Albeeho Hre o manželstve. Bez "barličiek" prezlekov a scénických zmien dve hodiny "iba" viedli manželský dialóg. S nadhľadom a pochopením, snáď i na základe vlastného prežitého, vyskladali obraz dlhoročného vzťahu. Vzrušenie už vyprchalo a muž má pocit, že mu čosi uniká. Schmitzer hrá jeho odhodlanie, ale i slabošstvo decka neschopného činu, ktoré len domŕza, no vlastne ani nevie, čo chce. Chantal hrá ženu, ktorá vie oceniť náhradu za vášeň - pocit istoty. Má materskú trpezlivosť s chlapom, ktorý nevidí, že to najzaujímavejšie má doma na pohovke. Vlažnejšie prijatá bola iná dvojica známych hercov - Jana Preissová a Jiří Štepnička z Národného divadla. Zahrali síce herecky náročné, ale zdĺhavé predstavenie Pinterových jednoaktoviek. Divákom sa naopak páčil Obchodník s dažďom Divadla v Řeznickej. Bol dôkazom, že ľudia majú radi sentimentálnu romantiku a neprekáža im, že režisér zinscenoval kus najtradičnejšie, ako sa dalo, a v banalite sa celkom utopila kľúčová noc medzi nepeknou Lízou a ľahtikárskym podvodníkom, ktorý jej však dokázal "otvoriť nebo", lebo v jeho náručí uverila vo svoju ženskosť. Ako má vyzerať takáto noc, predviedli však Bára Hrzánová a Radek Holub v agentúrnom predstavení Frankie a Johny vo svite luny. V príbehu o rodiacej sa láske medzi ľuďmi, ktorí toho už v živote veľa prežili i prešvihli. I keď mužovi dá riadnu námahu vytiahnuť ženu z ulity, robí to rád, lebo tuší, že ani ona nestratila vieru v lásku a chuť do života. Bára a Radek hrajú obyčajných ľudí, žiadne božské telá, žiadne intelektuálne poryvy duše. V okamihu, keď si však už ako pár čistia zuby, sú zrazu krásni a preduchovnelí. Aj Jiří Langmajer a Vilma Cibulková vytvorili pozoruhodnú dvojicu v Slečne Júlii, sugestívnom predstavení režisérky Lucie Bělohradskej. Predstavenie bolo zaujímavé herecky, výtvarne i pohybovo. Najväčší záujem z celého festivalu bol však o Divadlo Na zábradlí, kde hosťuje Martin Huba v Bernhardovom Divadelníkovi. Bratislavčania mali prvú možnosť preveriť hru, ktorú predchádzal mimoriadny chýr. A ten chýr bol pravdivý. Martin Huba hrá tak, ako dokáže naozaj len vyvolený divadelník, talentom aj dušou. Inscenácia však nie je príťažlivá len jedinečným výkonom silnej a zrelej hereckej a ľudskej osobnosti. Vidno, že v režisérovi Pitínskom mal Huba rovnocenného partnera, o ktorého sa dá oprieť. Divadelník sa tak nestal iba sólom pre "primadonu", kde ostatní len sekundujú. Aj s minimom textu sú všetci ostatní herci výrazne prítomní, nenahraditeľní a pôvabní. A režisérov profesionalizmus a precíznosť bolo vidno aj z toho, ako všetko klaplo. Vydarili sa až matematicky vyrátané herecké akcie (napríklad výstupy detí) či hra so svietením, hoci práve pre takéto efekty bývajú hosťovania na festivaloch hrobom.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ