BRATISLAVA (SME - ata) - Investícia do dostatočného množstva bazénov a kvalitných plaveckých komplexov je nielen investíciou do vrcholového športu a budúcich špičkových plavcov, ale aj investíciou do zdravia národa - na tom sa zhodnú všetci. Napriek tomu sa aj v hlavnom meste SR už roky zmierujeme s tým, že miest, kde sa dá rekreačne zaplávať, jednoducho niet. Snáď najzložitejší osud má známy Centrál na Trnavskom mýte. Budova kedysi populárnej plavárne je dnes pomaľovaná výtvormi graffiti-umelcov, postupne zarastá burinou a Bratislavčania chodia okolo nej už zmierení s myšlienkou, že si sem síce kedysi chodili radi zaplávať, ale miestom na kúpanie Centrál už nikdy nebude. A naozaj to tak aj vyzerá, veď bývalá plaváreň sa dnes stala známym občasným prístreškom pre bezdomovcov. Od roku 1991 bola vlastníkom objektu spoločnosť Ymka. Jej konateľ mal s Centrálom veľkolepé plány - chcel tu mať reštauráciu, soláriá, tenisové kurty, herne - na ktoré si požičal väčšiu sumu z banky. Po jeho smrti zostali plány iba plánmi, jeho manželka sa vzdala dedičského práva v prospech detí, ktoré o schátranú budovu nejavia záujem. Záložné právo na Centrál má síce finančný ústav, no ten má zviazané ruky, pretože nie je majiteľom objektu. Začarovaný kruh, v ktorom nič nie je jasné, kým sa nerovná dedičské právo. A to sa môže ťahať aj niekoľko rokov, pokým sa budova napríklad celkom nezrúti. Grössling na Vajanského nábreží - ďalšia bývalá, často využívaná verejná plaváreň, je dnes majetkom mesta v správe STARZ-u. Plaváreň uzavreli pred piatimi rokmi, keď sa bazén dostal do havarijného stavu. Aj okolo tohto objektu vládne veľké ticho s tým, že na jeho rekonštrukciu treba obrovskú sumu - podľa riaditeľa STARZ-u J. Kadnára až 200 miliónov korún, na ktoré však rozpočet mesta dnes jednoducho nemá, a tak sa opäť nerobí nič. "Ideálne by bolo, keby sa dnes mesto pustilo do postupnej opravy, pretože čím dlhšie sa aj nad Grösslingom bude mávať rukou, tým menšia je šanca, že sa ešte dostane do normálneho stavu," hovorí J. Kadnár. Pritom si všetci uvedomujú, že takú veľkú sumu na plaváreň v dnešnej situácii z mestského rozpočtu nikto nepustí. Problém financií majú aj v Petržalke. Jej starosta V. Bajan sníva o plavárni pre najväčšie slovenské sídlisko už pár rokov, ale aj tu sa zatiaľ vždy nájdu dôležitejšie veci, na ktoré sa vyčlenia peniaze. Ani Petržalčania sa tak v najbližších rokoch verejného miesta na plávanie nedočkajú. JEDEN Z LACNEJŠÍCH ŠPORTOV

Na Slovensku pôsobí približne 40 plaveckých klubov, je v nich však necelá štyridsiatka vrcholových plavcov. Náklady na prenájom bazéna, trénera, materiál a súťaže môžu byť pri plavcovi širšej slovenskej špičky až 10 000 korún ročne. Výbavu si musia plavci zaobstarať sami. Kvalitné dievčenské plavky stoja až 1800 korún a pri intenzívnom tréningu plavkyne potrebujú troje ročne. Tréning detí stojí 400-1000 korún ročne a rodičia hradia okolo 80 percent. Nestáva sa, že by talentované deti prestali plávať z finančných dôvodov. Niektorí rodičia sú naopak ochotní investovať do výbavy obrovské sumy.

ZANEDBÁVANÁ METODIKA

Veľké rezervy vidia v súčasnosti tréneri v metodike výučby plávania a tréningu. Na rozdiel od socializmu a prvých porevolučných rokov, keď sa šport dotoval z federálneho rozpočtu, nekonajú sa žiadne semináre ani odborné kolégiá. Je nedostatok literatúry a nikto nenúti inštruktorov a trénerov písať o nových metódach tréningu a komunikovať s ostatnými. Začínajúci plavci majú potom zlé návyky, niekedy neodstrániteľné. V susednom Maďarsku, kde je plávanie národným športom, má najznámejší klub BVSC v tréningu napríklad 170 detí od sedem do štrnásť rokov, o ktoré sa stará dvadsať trénerov, z toho šesť profesionálov. Konajú sa pravidelné porady a cez leto deti chodia na trojmesačné sústredenia.

UTOPENÍ

Podľa údajov demografického oddelenia Slovenského štatistického úradu sa v minulom roku utopilo 140 mužov a 32 žien. Rok predtým to bolo 108 mužov a 36 žien. Plaveckí tréneri tvrdia, že najviac utopených je z radov tých, ktorí dokážu preplávať 25 metrov. Slabší plavci sa väčšinou neodvážia vzdialiť od brehu. V minulosti sa za dostatočnú plaveckú schopnosť považovalo preplávanie 200 metrov. Táto hranica sa však postupne skracovala a dnes sú tí, ktorí preplávajú bazén, považovaní za plavcov.

PLÁVANIE A CHOROBY

Mnohí vrcholoví plavci, ktorí strávia v bazéne až šesť hodín denne, majú zníženú imunitu na vírusové ochorenia. Dlhodobým pohybom v chlórovanej vode, spojeným s extrémnym zaťažením sa totiž vyplavujú z horných ciest dýchacích ochranné látky. V modernejších plavárňach v zahraničí sa preto chlór na dezinfekciu vody nepoužíva. Pri tréningu vo vode sa plavci zrania zriedka. Lekári odporúčajú plávanie deťom, ktoré majú problémy s bolesťami chrbtice. Kedysi na ich odporúčanie vyhľadal plavecký oddiel aj budúci majster Európy na 100 m znak Miloslav Roľko. V minulosti boli častým problémom súvisiacim s plávaním aj plesne. Odborníci hovoria, že v tom situácia sa zlepšila, pretože ľudia k bazénu nosia plastové šľapky. (fw, ata)