Ako by ste porovnali vzťah Slovákov a Američanov k plávaniu?

"V Amerike si oveľa viac ľudí ide rekreačne zaplávať ako u nás. Nechcem to zovšeobecňovať, ale vo svojom okolí pozorujem oveľa pozitívnejší vzťah ľudí k plávaniu ako doma. Samozrejme, že je to spôsobené aj oveľa lepšími podmienkami ako na Slovensku. Doslova na každom kroku, ku každému fitness-centru, ku každej strednej škole patrí bazén. Od obrovských športových kolosov po maličké bazéniky. V takých veľkých komplexoch, kde sú vedľa bazénov aj squashové a tenisové ihriská, sa dá zabiť pokojne aj celý deň."

Naša neplaveckosť teda spočíva aj v tom, že niet kde plávať?

"Určite to zohráva svoju rolu. Je to začarovaný kruh, pretože prevádzkovanie bazénov u nás je stále vysoko nákladná, a teda nerentabilná činnosť."

Vy ste vyrastali v Piešťanoch, kde boli na Slovensko pomerne dobré podmienky. Myslíte si, že na ceste nahor vám pomohlo aj to?

"Piešťany sú naozaj ‘plavecké mesto‘, ale mne pomohli najmä rodičia, bývalí plavci. Tak ako herecké deti vyrastajú v divadelných šatniach, ja som sa odmalička tmolila pri bazénoch a neskôr aj v bazénoch. Postupne som začala vyhrávať prvé súťaže, medaily… To ma veľmi motivovalo, skúšala som ísť stále ďalej a ďalej."

Dnes ste dosiahli snáď všetko, čo sa v tomto športe dá. Čo si najviac ceníte?

"Povedala by som, že mi to otvorilo cestu do života. K vzdelaniu, k spoznávaniu ľudí a rôznych kultúr."

Na niekoho môže pôsobiť plávanie ako výsostne individuálny, možno až smutný šport, v ktorom nikto s nikým nič nemá.

"To, že plávam sama vo svojej dráhe neznamená, že sa mimo bazénu s inými plavkyňami nerozprávam, nekamarátim. Naopak. Druhá vec je, že plávanie je naozaj typicky individuálny šport, v ktorom nikto za teba nič nepotiahne, nič nezamaskuješ v kolektíve spoluhráčov."

Čo podľa vás treba na to, aby človek vydržal a dostal sa tam, kde ste dnes vy?

"Jednoznačne pevnú vôľu."

Myslíte si, že ste na Slovensku výnimkou a že kým tu nebude dosť možností na plávanie, nemožno tu vychovávať špičkových plavcov?

"Myslím, že nie. Veď ja som vyrastala v podobných neprajných podmienkach ako dnešné deti. Často býval bazén zatvorený, rekonštruoval sa, často sme museli za vodou dochádzať kilometre. Závisí to skôr od toho, čo človek naozaj chce a či vie, prečo to robí." (ata)