je podľa predstaviteľov Slovenského poľovníckeho zväzu optimálne, pri súčasnom stave ochrany a lovu sa o rysy netreba obávať. Podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia je však rys kriticky ohrozený, a teda celoročne chránený druh živočícha. Dostať povolenie na jeho odstrel alebo odchyt je zložité. Poľovník alebo užívateľ poľovného revíru musí požiadať o výnimku zo zákona. "Pri takýchto zvieratách výnimku povoľujeme len zoologickým záhradám, výskumným pracoviskám alebo tomu, kto plní úlohy vyplývajúce zo schváleného programu záchrany chráneného druhu," uviedol riaditeľ odboru ochrany prírody a krajiny ministerstva životného prostredia Jozef Kramárik. Napríklad tento rok udelilo ministerstvo životného prostredia výnimku pre TANAP na odlov jedného rysa a odchyt ďalších troch pre bojnickú zoologickú záhradu. Neúnosne totiž ohrozovali tatranské kamzíky. Poľovníci však namietajú, že postup pri udeľovaní výnimiek je príliš byrokratický a veľmi zdržiava. Nepáči sa im, že o povoleniach nerozhodujú ľudia z praxe, ale štátni úradníci, ktorí nepoznajú prevádzku. Pri vydávaní povolení nastáva rozpor aj medzi kompetenciami ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, keďže hlavné slovo pri udelení výnimky na odstrel rysa má ministerstvo životného prostredia, ale za škody spôsobené rysmi zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva. A prípady, keď rysy spôsobujú škodu, sa množia. Najmä vo zverniciach, kde chovajú mladú raticovú zver, sú rysy schopné zlikvidovať aj celý ročný prírastok. Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva za rok 1997 spôsobili rysy spolu s vlkmi škodu 8 miliónov 420-tisíc korún.