ila najsurovšia podoba Kubišovej propagandy. Aj preto vstupovala do mediálneho priestoru mimoriadne šťastným krokom: ako hrdinka, ktorá bude vystupovať za "celý svoj ľud" proti zlej, diskriminačnej STV. Úctyhodný počet divákov Ruskova Markíza napokon dosiahla, veď v čase absolútnej neprofesionality STV to nebolo nič ťažké. Chvíľu sa hrala na objektivitu, no čoskoro bolo aj na jej obrazovke jasné, kto je "pestovaným" Ruskovým koňom a kto persona non grata. A zďaleka nielen v politike. Len nedávno prst generálneho riaditeľa zamieril aj na jednu z najžiarivejších slovenských hviezd - Richarda Müllera. Nelogické a typicky "ruskovsky" autoritárske ignorovanie jeho mena však akoby ideálne prišlo vhod v čase, keď začína svoje vysielanie ďalšia slovenská televízia Luna. Müllerova talk-show Müllerád má o skvelú sledovanosť určite postarané už dnes na niekoľko mesiacov dopredu (navyše keď prvým hosťom nemá byť nikto iný ako V. Mečiar). Čerstvý strieborný slávik neváhal na sobotňajšom koncerte v Inchebe pri príležitosti štartu Luny upozorniť predovšetkým na tento škandál a dať dve televízie do súvisu: "Prajme novej televízii, aby v nej nikdy nevznikali čierne listiny účinkujúcich," - opakujú sa slová a priania veľmi podobné tým spred troch rokov. Iste, nikto si neželá, aby v novej televízii takáto listina existovala, no nikto ani Lune, ani sebe ako divákovi nepraje, aby listina jej účinkujúcich bola zoznamom "trucpodnikov" ľudí pohádaných s inými televíziami. Luna sľubuje byť iná. Vyváženejším, obšírnejším a serióznejším spravodajstvom (ktoré vraj nebude vyhľadávať všetky dopravné nehody na slovenských cestách, ale skutočné problémy), modernou, pohotovou publicistikou, vtipným pôvodným slovenským seriálom, viacerými diskusnými reláciami podľa vzoru ČT… Smelé plány, ktoré - ak by sa splnili aspoň z tretiny - môžu priniesť na slovenské televízne obrazovky príjemné oživenie. Ak však niečo na našom mediálnom - a zvlášť televíznom trhu - nie je nové a "iné", sú to malé mediálne vojny a trucovania, ktoré sú pre diváka zo začiatku možno atraktívne, no končia sa vždy rovnako. Keď chce byť Luna naozaj iná (navyše zameraná na vzdelaného, mestského, aktívneho človeka, ako o sebe hovorí), nechcime od nej, aby zo seba robila hrdinku, ktorá vstupuje do tohto priestoru a našich obývačiek v tom správnom čase. Jednoducho - neprajme jej, aby s objektivitou a "inakosťou" skončila tam, kde jej „slávna“ predchodkyňa. Preto by rovnakým spôsobom nemala ani začínať. ALEXANDRA TINKOVÁ