"Je to príjemné, lebo sme sa ocitli medzi dielami nominovaných autorov, ktorých si vážim," povedal pre SME pôvodom český architekt Jan Kaplický, ktorého londýnska kancelária Future Systems získala uplynulý týždeň najprestížnejšiu výročnú britskú cenu za architektúru Stirling Prize udeľovanú Kráľovským ústavom britských architektov a dotovanú sumou 20-tisíc libier. V silnej konkurencii porazilo jeho novinárske centrum na kriketovom štadióne Lord‘s v severnom Londýne budovu Reichstagu v Berlíne od slávneho Normana Fostera či medzi verejnosťou vysoko oceňované Múzeum Škótska v Edinburghu z dielne Alana Forsytha a Gordona Bensona. "Význam tohto diela spočíva v tom, že predstavuje nový prístup pri tvorbe budovy. Teda napríklad to, že bolo vyrobené v lodenici a že je to prvá budova vo svete, ktorá je celá z hliníka," dodal na margo stavby J. Kaplický, ktorú odborná porota ocenila ako "závan čerstvého vzduchu v architektúre", niečo "neopakovateľné, neobvyklé a úplne nekompromisné". Dvojpodlažná vajcovitá pološkrupinová konštrukcia sa vypína pätnásť metrov nad ihriskom svätostánku kriketu a poskytuje dokonalý pohľad na celú hraciu plochu. Mediálne centrum s rozlohou 600 metrov štvorcových, ktoré je určené asi pre 250 novinárov, svojím výzorom pripomína obrovské digitálne hodiny či dokonca vesmírnu loď mimozemšťanov. "Je to skôr oko fotografického aparátu, ktoré sa pozerá na ihrisko," opísal Kaplický ocenené dielo, ktoré sa stalo leitmotívom štvrtkovej prednášky tohto architekta v dvorane Veľtrhového paláca v Prahe. "Pri pohľade na publikum ma dojalo, že jeho priemerný vek bol dvadsať rokov," poznamenal Kaplický na margo obrovskej masy najmä mladých poslucháčov. "Nie všetko sa mi už podarí zrealizovať. Mladí to musia ťahať ďalej." Jan Kaplický odišiel z Československa v roku 1968. V Prahe študoval Vysokú školu umeleckopriemyselnú a architektúru, v Británii bol členom tímov významných architektov, akými sú Richard Rogers a Norman Foster. V roku 1979 založil spoločnosť Future Systems, v ktorej pracuje aj jeho žena Amanda Leveteová. "Žiaľ, teraz nemáme žiadny profesionálny styk s Prahou. Absolútne žiadny, ani návrh na odpadový kontajner," posťažoval si Kaplický. S prvým spoločným dielom sa Future Systems zúčastnili na konkurze o Národnú knižnicu v Paríži, v ktorom skončili druhí. Dosiaľ boli realizované skôr ich projekty obchodov a domov. Nedávno sa Kaplického tím podieľal na projekte Archa - hlavnej budove komplexu Earth Centre v anglickom Doncasteri, ktorého dokončenie je plánované na rok 2001.
"Keď vidím sieť pavúka, hanbím sa, aké sú naše stavby nedokonalé," tvrdí Kaplický, ktorého princípy architektúry sa v máji tohto roku s veľkým ohlasom stretli aj na jeho prednáške na bratislavskej FA STU. "Okolo nás je množstvo vecí, ktoré môžu architekta ovplyvňovať, ale prírodné formy sú neopakovateľné a neustále inšpirujúce." Tolerancia výtvorov prírody, to je alfa a omega Future Systems, ktoré sa snažia prinášať nové systémy do jej rešpektovania. Hi-tech? Ekologická architektúra? Eko-tech? "Žiadna zo všeobecne používaných nálepiek na naše štúdio neplatí. Dôležité sú výsledky, ktoré komunikujú s človekom a jeho potrebami. Teda taká architektúra, v ktorej sa ľudia cítia dobre a je krásna. Krása - poézia - ľudia. To sú tri podstatné slová pre našu blízku budúcnosť." Future Systems vznikli ako priestor na výskum v oblasti architektúry, dizajnu a nových technológií. Ich experimentálne projekty skúmajúce možnosť využitia solárnej energie, prirodzeného vetrania a recyklácie prírodných zdrojov už dnes nie sú utópiou. Cena pre novinárske centrum na kriketovom ihrisku potvrdzuje, že niekdajšia nadčasovosť sa už dnes akceptuje. "Pred pätnástimi rokmi sme prišli na jednu súťaž architektonického dotvorenia časti londýnskeho námestia Trafalgar Square. Vtedy sa porota nášmu návrhu vyslovene smiala. Dnes tí istí ľudia zostávajú ticho. Mám na to jedno vysvetlenie: zlí architekti sedia v komisiách a tí dobrí navrhujú. Je tiež možné, že vtedy sme otvárali cesty pre nové myšlienky. Všetci si myslia, že pracujeme s bohvieako zložitými technológiami či priam s kozmickými materiálmi. Nepoužívame nič zložité: betón, oceľ, sklo a hliník. Všetko ostatné je otázka spôsobu riešenia problému. Nikdy sme nerobili utopickú architektúru, ale takú, ktorá bola súčasťou života. V opačnom prípade by sme mohli naše štúdio rovno zatvoriť."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.