Aká je úroveň pripravenosti Poľska na vstup do EÚ?
"Pre nás je dôležitý rok 2003. Poľsko musí v priebehu 24 mesiacov prelúskať celé európske právo. Je to obrovské množstvo papierov, hovorí sa o 130-tisíc stranách. Existuje 31 oblastí - kapitol - v ktorých negociujme a máme na to 24 mesiacov, čo znamená, že každé tri týždne by mal poľský parlament riešiť balík zákonov. Pred nami je ešte veľa práce. Treba si uvedomiť časové rozpätie, mať istý rozvrh. Ani poriadny biznis nefunguje bez podnikateľského plánu."
Ako hodnotíte pripravenosť Slovenska?
"Pokiaľ ide o Slovensko, poznám len veľmi málo rozsah, v akom stihlo adaptovať svoje právo v súlade s európskym, ale s veľkým optimizmom pozorujem činnosť výkonnej moci, ktorá evidetne opustila Mečiarovu cestu. Isté je, že vstup do EÚ je práve pre malé krajiny veľkou výhodou. Čím menšia krajina, tým viac integráciou získava, pretože sama má menšie možnosti prebojovať sa na cudzí trh. Európa stojí pred výzvou ochrany vlastnej civilizačnej a kultúrnej identity pred náporom americkej kultúry. Zjednotenie je zároveň obranou proti nacionalizmu, ktorý nás v prípade Balkánu vtiahol až do pekla."
Poliaci sú v integračných procesoch o krok vpredu. Môžu Slováci počítať s istou podporou Poľska?
"Do istej miery to robíme, ale každý si svoju ,domácu úlohu‘ musí splniť sám. To platí aj v prípade rozširovania NATO. Nemožno donekonečna bazírovať na sentimente a odvolávať sa na geopolitiku, aj keď naopak: Estónsko či Slovinsko sú na vstup do NATO pripravené, nespĺňajú však geopolitické kritériá."
Čo považujete za najväčší úspech v Poľsku po desiatich rokoch fungovania demokracie?
"Veľkým úspechom bol Balcerowiczov plán (minister financií - pozn. red.). Poľsko rýchlo naštartovalo reformy a zmeny boli veľmi hlboké. Vďaka dynamickým, spontánnym ľuďom vzniklo jeden a pol milióna súkromných firiem. Nepochybným úspechom je aj vstup do NATO. Vo veľkej miere za to vďačíme aj Poliakom žijúcim v zahraničí. Myslím tým amerických rodákov, ktorí lobovali u senátorov a kongresmanov USA. V tomto prípade sme spozorovali prvé prebudenie zahraničných Poliakov. V prípade vstupu do EÚ rátame s podporou našincov žijúcich v západnej Európe. V období represií v 80. rokoch emigrovalo z Poľska veľmi veľa ľudí, z toho 15-tisíc vedeckých pracovníkov. Dnes sa títo ľudia - samozrejme, nie všetci - vracajú do vlasti. V Poľsku sa im ľahšie robí kariéra a navyše majú skúsenosti zo zahraničia, vďaka čomu sú zaujímavejší na trhu práce. Za úspech považujem aj odovzdanie moci samosprávam, čiže presun niektorých kompetencií vlády na regióny."
Aké sú neúspechy?
"Našou veľkou chybou bolo, že sme sa v plnej miere nevyrovnali s minulosťou a neurobili reprivatizáciu. Delili sme nespravodlivo zabrané majetky. Naším nešťastím je oblasť poľnohospodárstva, ktoré zamestnáva 25 percent produktívnej populácie. Z dvoch miliónov poľnohospodárskych subjektov len 400 000 vyrába pre trh, ostatní iba pre seba.
Pozorujeme vývoj dvoch skupín v spoločnosti: prvú, asi 25-percentnú, ktorá sa veľmi rýchlo adaptuje, vyvíja, vzdeláva, a druhú, ktorá nestačí na prvú. Tak sa prejavujú problémy voľného trhu. Je to isté ohrozenie demokracie, ktorá je systémom väčšiny. Aby bol však obraz zmien v Poľsku úplný, musím podotknúť, že Poliaci majú špecifickú vlastnosť - väčšinou sú nespokojní a zo skutočnosti si vyberú len negatíva."
MAŁGORZATA WOJCIESZYŃSKA
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
FOTO - STANO STEHLIK
