Na minútu presne o 20.00 h zhasli v piatok svetlá v športovej hale na pražskom Výstavisku a bielu plachtu natiahnutú pred celým javiskom riešeným na šírku halovej plochy ožiarila farebná hra lúčov z počítačovej projekcie. Asi 5-tisíc divákov, ktorým na miesta stačila pravá polovica tribún, svoje idoly zazrelo až po úvodnej piesni For Your Own Good, keď z konštrukcie zhodená plachta odhalila futuristickú scénu s dvojicou v dlhých čiernych plášťoch a bledých parochniach. Na vyvýšenej časti pódia sa z dymu vynorila vokalistka Sylvia Masonová-Jamesová v bizarnom kostýme africkej kráľovnej a postupne zo šikmých útrob povyliezala štvorica černošských vokalistov a tanečníkov (Steve Abrams, Billy Cliff, Keith Flutt a John James), prezliekajúca sa v obdivuhodnom tempe. Prvé dejstvo scénickej koláže ich zastihlo v červených kovbojských klobúkoch i v bielych námorníckych rovnošatách, v druhej časti oddelenej krátkou prestávkou stihli vymeniť montérky so žltými prilbami aj gospelové úbory. Z nového albumu sa ozvalo iba päť piesní, zvyšok tvoril prierez hitmi z celej kariéry. Od West End Girls a What Have I Done to Deserve This? (s už zosnulou Dusty Springfieldovou na premietacom plátne, kam Neil Tennant poslal vzdušný bozk) cez Always On My Mind a Being Boring až po It‘s A Sin a hymnu Go West. Búrlivé ovácie nabrali na obrátkach počas prekvapujúcej akustickej vsuvky, keď Tennant prikráčal so španielskou gitarou a bez syntetických podkladov spustil najnovší singel You Only Tell Me You Love Me When You‘re Drunk s latino hitom Se a vida é. České pozdravy do hľadiska dopĺňal len priebežne o krátke charakteristiky piesní. Ako sám povedal, v ten večer sa spievalo o sexe, láske, hriechu, viere aj peniazoch. A nočný život sa len začínal.