Dva dni a dve noci v českej metropole strávil spevák Neil Tennant (45), ktorý sám odpovedal na všetky otázky, a klávesista Chris Lowe. Okrem pobytu v luxusných apartmánoch hotela svoj program vyplnili prechádzkami po zákutiach starobylých uličiek, prehliadkou zaujímavých priestorov Pražského hradu, nákupom vianočných darčekov aj návštevou miestnych nočných klubov.

Čím vás láka nočný život?

"Je to stránka bytia, ktorá nás vždy veľmi zaujímala. Už náš prvý hit West End Girls bol o nočnom živote. A odvtedy uplynulo veľa rokov. Medzitým sa stal z nočných klubov výnosný priemysel. Nielen vo Veľkej Británii, ale pravdepodobne v celej Európe a na celom svete. Nočná zábava po dňoch naplnených prácou a stále tým istým jednotvárnym životom je takmer kultovou záležitosťou. Vďaka tomu prežíva svoj boom tanečná hudba, pomaly z nej už nebude underground."

Búrlivý nočný život vyhľadávate aj sami?

"Nie som frenetickým návštevníkom nočných klubov, ale keď už tam zavítam, som celkom šťastný. V kluboch ma fascinuje výborná hudba a skvelá atmosféra. Možnosť byť s priateľmi na poriadnej párty. Ľudia sú v noci úplne iní ako cez deň, celé ich správanie sa mení. Môžu si vyraziť, popíjať, dať si niečo ostrejšie – je to iné, ako keby zostali doma. Myslím si, že noc ich láka a ponúka im iný život. A inšpiruje aj nás. Na našom novom albume Nightlife je opísaných veľa tvárí noci."

Zvuk albumu je až dekadentne moderný. Vplyv disko hudby a 70. rokov už necítiť tak výrazne.

"Jedinou skladbou, ktorá sa zvukovo vracia k 70. rokom, je New York City Boy. Produkovali sme ju s Davidom Moralesom v New Yorku a zašlo znejúci zvuk bol našou snahou. Aj preto sme použili klasický orchester pod vedením Vincenta Montanu Jr., ktorému sme zverili hudobnú réžiu sláčikových partov. Nerobíme to často, ale páčilo sa nám to. Zvyšok albumu je už odlišný, hoci veľký orchester počuť na viacerých miestach. Mix elektronickej hudby so sláčikmi tak nadobúda iný rozmer. Podobným spôsobom pri nahrávaní pracuje Madonna, Massive Attack aj Spice Girls. Elektronický zvuk podkladu je v kontraste so živými sláčikmi čistejší a jednoduchší. Tak sme to chceli."

Ako sa rodia vaše nápady?

"Proces našej tvorby je pomerne jednoduchý. Vždy si najprv pripravíme demonahrávky a v štúdiu sa hráme s aranžmánmi. Melódia je prakticky vopred hotová. Aj teraz sme vytiahli jednu staršiu vec, demosnímku piesne Vampires sme urobili asi pred dvoma-troma rokmi. Záverečné práce s naprogramovanými základmi sú oveľa pokojnejšie, pri mixáži už netreba žiadne veľké prekvapenia. Síce nič nenechávame na náhodu, ale kreativita v štúdiu je aj tak veľká. Nie je vylúčené, že čosi zmeníme aj vtedy, keď je to takmer hotové. Väčšinou však nepremýšľame nad tým, ako niečo urobiť inak, ale ako to urobiť ešte lepšie."

Máte radi modernú rockovú hudbu?

"Dobrý rock je vždy moderný. V Británii sa teraz vynorila napríklad skupina Travis. Ďalšie mená však zo mňa ťažko dostanete. Viac ma zaujíma tanečná hudba a rockové prvky skôr hľadám v nej. Niečo také, ako hrá skupina Chemical Brothers. Rocková hudba sa blíži k svojej novej ére."

V prepojení s tanečnou hudbou?

"Presne tak. Nové zaujímavé vplyvy sa postarali o nový druh tanečnej hudby. Dobrá hudba už neexistuje len v podobe čistého popu alebo rocku. Pozrite sa na Chemical Brothers alebo Basement Jaxx. Ich albumy nie sú iba tanečné. Ale zároveň nie sú ani popové alebo poprockové. Je to moja obľúbená rocková hudba."

Kylie Minogueová, s ktorou ste na nový album naspievali dueto In Denial, je vaša obľúbená speváčka?

(smiech) "Nemôžem povedať, že by bola mojou favoritkou. Je to však veľká popová hviezda, pre mnohých takmer ikona. Má veľmi zaujímavý hlas a nehanbím sa za to, že v niečom mi pripomenula spoluprácu s Dusty Springfieldovou, s ktorou sme nahrali dueto What Have I Done to Deserve This?"

Čo pre vás znamená koncertné turné?

"Možnosť urobiť dobrú šou. Idea dobrej koncertnej šou je pre nás veľmi silná. K tomu patrí zaujímavé vizuálne spracovanie, abstraktné obrazy, šokujúce kostýmy, piesne dobre známe aj pomaly už neznáme. Naša hudba žije na koncerte iný život ako na albume a ja to milujem. Koncert je pre mňa alternatívna performance proti všetkým konvenciám, s konceptom ako v opere."

Rovnako uvažujete aj o videoklipoch ako o ďalšej vizuálnej forme hudby?

"Klipy mám rád, až keď sú hotové. Pri nakrúcaní len v jednom kuse sedíme alebo chodíme. Keď však potom vidím výsledok, poviem si: Bože, veď je to paráda. A som vďačný za to, že som sa opäť mohol odreagovať aj si trocha oddýchnuť."

Prečo je váš nový imidž taký bizarný?

"Chceme vyzerať zakaždým inak a hudba si vyžaduje vždy iné stvárnenie. Aby bola estetická od obalu albumu až po koncert. Každý vymieňa vo svojom živote kostýmy. Chce sa cítiť inak ako predtým a aspoň o niečo silnejší."

Máte pocit, že rovnako silnú pozíciu by ste našli aj v inom povolaní?

"Keďže muzikantom nie som odjakživa, vedel by som byť šťastný aj inde. Keby som nespieval, možno by som robil v časopise, v knižnom vydavateľstve alebo v galérii. Dokážem si predstaviť, čo by som robil ako riaditeľ galérie. Ale tej práce by zasa nemuselo byť veľa."