zavítal do Lučenca, kde propagoval nielen Haškovu medzinárodnú spoločnosť, ale aj Haškove noviny, ktoré vydáva spolu s priateľom, spisovateľom Radkom Pytlíkom. Ako sa R. Hašek vyjadril pre SME, členov Haškovej medzinárodnej spoločnosti - haškológov či švejkológov možno rátať na stovky hlavne v Poľsku či Maďarsku. O počtoch slovenských haškológov nehovorí nielen preto, že sa považuje za čechoslovakistu, ale aj preto, že podľa neho k intelektuálnemu rozdeleniu ľudí na Slovensku a v Čechách nedošlo ani po rozdelení krajín. A aký bol podľa neho jeho starý otec? "Rozhodne bohém. Ja som sa narodil až 26 rokov po jeho smrti a vnímať som ho začal, až keď som ako trinásťročný prečítal Dobrého vojaka Švejka. Starý otec bol skutočne rozporuplnou osobnosťou. Vykresľuje ho jedna historka, ktorá sa udiala po narodení môjho otca. Jaroslav Hašek ako hrdý otec vzal chlapčeka do krčmy, aby ho ukázal štamgastrom. Narodenie syna zapíjali tak intenzívne, že sa medzičasom presunuli do ďalších krčmičiek a na malého si spomenul až na tretí deň. Ešte šťastie, že hostinská Haška poznala a môjho otca vrátila rodine." I keď Richardovi Haškovi dedov zmysel pre humor a možno i spisovateľská vášeň rozhodne nechýbajú, s Jaroslavom Haškom sa porovnávať nechce. "Jeden génius v rodine stačí. To, čo cítim k starému otcovi, je nielen hrdosť, ale aj pokora. Ako osobnosť sa nedá nahradiť ani geneticky. Jaroslav Hašek bol skrátka iba jeden." ŠTEVO RIMAJ