ch špecialistov sa dnes rieši asi 70 percent všetkých bojových úloh po dôkladnej delostreleckej, raketovej a leteckej príprave. Ruská generalita vychádza okrem iného aj zo skúseností úspešnej americkej leteckej bojovej príprave v Iraku, a okrem toho má ešte v živej pamäti zdrvujúci debakel na prelome rokov 1994-95, keď čečenskí bojovníci prakticky rozprášili ruské tankové jednotky v uliciach Grozného. Letectvo sa vtedy obmedzilo na nesystematické bombardovanie mesta, zničenie ropných objektov a 265 lietadiel vtedajšieho čečenského prezidenta Džochara Dudajeva, medzi nimi i niekoľkých desiatok československých cvičných lietadiel L-29 Delfin a L-39 Albatros. Až v máji 1995 sa začalo masívne ničenie čečenských obcí. K najznámejším náletom patril zásah veliteľskej základne prezidenta Dudajeva v noci z 21. na 22. apríla 1996.
Hlavnou prekážkou presných zásahov je v týchto dňoch počasie. V zlom počasí môžu efektívne zasiahnuť len bombardéry Su-24M a nový typ útočného lietadla Su-25T, schopný zasahovať ciele aj v noci. Su-25T je vybavený novými navigačnými komplexami Škval a protitankovými strelami Víchor. Ruské letectvo skúša v Čečensku i ďalšie nové zbrane, napr. tzv. objemové vybuchujúce bomby. Pri dopade na zem bomba najprv rozptýli do vzduchu výbušný aerosól, ktorý vytvorí veľký oblak. Ten sa potom zapáli a môže na zasiahnuté objekty pôsobiť i zboku. Letectvo tak môže útočiť na jaskyne či štôlne, v ktorých sa skrývajú ľudia.
DELOSTRELECKÁ A RAKETOVÁ "PRÍPRAVA"
Agentúra Epicentrum zaznamenala množstvo obrazových svedectiev o masovom delostreleckom ostreľovaní obkľúčeného územia. Za posledné dni sú ťažko zasiahnuté predovšetkým obce Bamut a Urus-Martan. Stategickú pozíciu má najmä Urus-Martan južne od Grozného, delostrelecké a letecké ničenie obce je zjavne prípravou na prípadné úplné obkľúčenie Grozného pozemnými vojskami.
Organizácia na obranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) upozorňuje na ničenie civilnej infraštruktúry a na obete na životoch obyvateľov čečenských obcí. Ruské delostrelectvo používa ako klasické delá, tak húfnice, mínomety, rakety zem-zem a mnohonásobné raketové sústavy. Vlastné náboje potom nesú vysoko účinné výbušniny, často obsahujúce úlomky kovov. Sú však schopné niesť a rozptýliť i našľapné míny. Ruská televízia občas prináša snímky desiatok lineárne rozmiestnených diel, ktoré pália až na vzdialenosť 10-30 kilometrov. Väčšinou sú navádzané rádiovo či len mobilnými telefónmi pozorovateľov, ktorí pôsobia v obkľúčených ostreľovaných oblastiach a hlásia potrebné korekcie. Práve pri tomto "postupnom zameriavaní" je zasahovaných mnoho civilných objektov. Ďalším prostriedkom delostreleckej "prípravy" sú 122-milimetrové mnohonásobné raketové systémy známe ako BM 21s či ako kaťuše, resp. systém GRAD.
KAZETOVÉ A VÁKUOVÉ BOMBY
Svedkovia uvádzajú, že podobne ako v prvej vojne používajú Rusi tzv. kazetové bomby. Všetky obsahujú tzv. submuníciu, malé výbušné bombičky, ktoré samostatne explodujú. Obyčajne nie sú väčšie ako 15 cm. Môžu ničiť aj techniku a živú silu nepriateľa. Často obsahujú kovové guličky či úlomky. Niekedy môže táto submunícia explodovať s oneskorením niekoľkých hodín či dní. HRW upozorňuje na to, že používané kazetové bomby sú často zhadzované z veľkej výšky a majú široký rozptyl, čím spôsobujú veľké straty na životoch. HRW upozorňuje, že sú zhadzované najmä na ceste vedúcej cez Kaukaz z Čečenska na juh do Gruzínska a zdôrazňuje, že aj keď Rusko nepodpísalo medzinárodnú zmluvu o zákaze mín, je ich zhadzovanie porušením medzinárodného práva. Vákuové bomby, použité v minulosti pri dobývaní horskej pevnosti Bamut, sú založené na princípe dvoch od seba nezávislých výbuchov. Prvá explózia rozptýli výbušninu, ktorá sa zmieša s atmosférickým kyslíkom. Druhý výbuch spôsobí jej explóziu a nasledujúci podtlak, ktorý zdvihne hríbovitý oblak, podobný výbuchu atómovej bomby. Obete obyčajne nenesú stopy zranenia, pretože umierajú na následky roztrhnutia pľúc. Použitie vákuových bômb v tejto vojne nemožno potvrdiť z nezávislých zdrojov, pretože ruská armáda nepúšťa do obkľúčeného Čečenska ani novinárov, ani medzinárodných pozorovateľov.
VOJNA BEZ KONTAKTOV S NEPRIATEĽOM
Ruské velenie popiera, že má v úmysle dobyť Groznyj, kde je podľa rôznych údajov päťtisíc až 15-tisíc bojovníkov, nepočítajúc približne 30-tisíc civilistov, ktorí nemôžu či nechcú mesto opustiť. Počet bojovníkov v Čečensku sa dá ťažko odhadnúť. Nedokáže to urobiť ani ruské velenie, pretože sa v ľubovoľnom okamihu ktorýkoľvek muž v Čečensku, schopný držať zbraň, môže premeniť na vojaka. Ak ruská armáda zvolila stratégiu "bezkontaktovej vojny", môže splnenie sľubov generálov, že sa vojna skončí, až bude zničený posledný extrémista, znamenať úplné vyhnanie či zničenie podstatnej časti mužskej polovice národa. PRE SME - JAROMÍR ŠTĚTINA, Nazraň, agentúra Epicentrum
