vyčerpali všetky právne kroky a na ťahu je politika. Právne inštancie sa odmietli zaťažovať súvislosťami medzi popravou Öcalana a integračnými ambíciami krajiny. Teraz sú na ťahu politici a tí aj v tureckej vláde politické súvislosti prehliadať nemôžu. Nehovoriac o tom, že ich rozhodnutia môže EÚ ovplyvňovať viac.
Nesúhlasnými reakciami na štvrtkové potvrdenie rozsudku smrti únia iba opätovne naznačila Turecku hranicu, ktorú nesmie prekročiť. Tou hranicou je realizácia rozsudku smrti, ktorý v členských krajinách nie je. Treba však dodať, že k poprave sa ešte zďaleka neschyľuje. Turecká vláda dala bezprostredne najavo, že ďalší vývoj kauzy nebude urýchľovať práve preto, že rozhodnutie tureckého parlamentu, ktorý je teraz v rozhodovacom procese na rade, je nevypočítateľné. Vhod prišlo podanie Öcalanových advokátov na Európsky súdny tribunál pre ľudské práva v Štrasburgu. Jeho rozhodnutie môže trvať niekoľko mesiacov, ak nie rokov, o výsledku nemôže nikto pochybovať. Štrasburská inštitúcia sa nemôže inak ako v súlade s normami EÚ vyjadriť proti trestu smrti. Potom pôjde do tuhého, keď sa bude EÚ na základe verdiktu zo Štrasburgu domáhať úplného zrušenia trestu smrti v Turecku.
Rozhodnutie tureckého najvyššieho odvolávacieho súdu by tak nemalo ovplyvniť výsledky helsinského summitu, na ktorom sa očakáva, že Turecko získa štatút kandidáta. Napriek pochybnostiam niektorých členských krajín by sa nezaradením Turecka do vstupného partnerstva nezískalo o nič viac než v roku 1997, keď sa po rovnakom kroku iba prerušil dialóg medzi EÚ a Ankarou. Štatút kandidáta pritom neznamená začatie rozhovorov o vstupe do EÚ, ale dialóg o sporných veciach a istú finančnú pomoc, od ktorej je Turecko po dvoch strašných zemetraseniach závislé.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
