ho z nositeľov tradičného františkánskeho titulu kustód Svätej zeme, je za súhlasom izraelských úradov so začatím výstavby mešity snaha "rozdeliť arabskú menšinu v Izraeli. Postaviť Arabov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, proti tým, ktorí vyznávajú islam a oslabiť tak obe strany". Podľa Battistelliho je za taktikou židovských úradov potrebné vidieť snahu prezentovať Arabov ako tých, ktorí sú príčinou nestability a vyvolať dojem katastrofy, ktorá by nastala, ak by prevzali kontrolu nad čo i len malou časťou jeruzalemského Starého mesta s jeho kultovými miestami, navštevovanými pútnikmi troch monoteistických náboženstiev.

"Zdá sa, že rozhodnutie izraelskej vlády je základom budúcich rozdielnych postojov a napätia medzi dvoma náboženskými komunitami: kresťanmi a mohamedánmi," komentoval situáciu vatikánsky hovorca Navarro-Valls. Izraelský minister zahraničných vecí David Levy na podobné ostré obvinenia reagoval slovami, že jeho vláda "nerobila nič iné, iba hľadala riešenie situácie a snažila sa zmenšiť napätie". Odvolával sa pritom na to, že súčasnej vláde sa podarilo presvedčiť mohamedánsku stranu, aby mala stavba namiesto plánovaných 2000 metrov štvorcových iba 700 a s výstavbou sa začalo až po jubilejnom roku 2000. Levy pritom doslova povedal, že "pozície Vatikánu sú nepodložené a chýba im akákoľvek pravdivá argumentácia".

"Nestáva sa často, aby niektorá vláda nazvala pápeža klamárom," komentoval Levyho slová rímsky liberálny denník La Repubblica, ktorý sa zároveň pýta, do akej miery môže súčasný spor ohroziť plánovanú marcovú návštevu Jána Pavla II. vo Svätej zemi. Nezruší ju v poslednej chvíli úplne, a ak príde, navštívi aj Nazaret? "Práve naopak, urobí dobre, ak príde za každú cenu," vyzýva k protiútoku páter Battistelli. "Zrušenie návštevy Nazaretu by v tamojších kresťanoch ešte utvrdilo pocit opustenosti a práve oni teraz nepotrebujú nič viac, ako prejav podpory." Obvinenia Vatikánu na adresu Izraela s cieľom rozoštvať arabských kresťanov a mohamedánov ostro odmieta aj aškenazitský rabín Izrael Lau, jeden z dvojice najvyšších židovských duchovných predstaviteľov krajiny. "Akékoľvek podobné kalkulácie s náboženskou nenávisťou môžu prerásť do nekontrolovateľného požiaru. Požiaru, ktorého obeťou by sa stali v prvom rade židia. Neexistuje azda v histórii dosť podobných príkladov?" Vláda v Tel Avive pravdepodobne kalkuluje aj s miliónmi dolárov, ktoré v jubilejnom roku prinesú do Svätej zeme tisícky pútnikov, čo je ďalším dobrým dôvodom na to, aby sa zbytočne nesnažila dráždiť kresťanské komunity.

Židovský spisovateľ Abraham B. Jehošua sa v spore medzi arabskými kresťanmi a mohamedánmi prikláňa na stranu kresťanov. Bazilika zvestovania nie je podľa neho obyčajným kostolom, ale jedným z najdôležitejších kultových miest vo Svätej zemi, pričom mešít je v Nazarete dosť, a ak treba postavit ďalšiu, mohlo sa nájsť aj iné miesto. "Objavili sa tvrdenia, že súčasná vláda iba zdedila problém, pod ktorý sa podpísal Netanjahu, pričom nemala iného východiska. Iní hovoria, že vláda si vybrala menšie zlo v strachu pred masovými protestmi stúpencov islamu. V každom prípade sa Izrael zmýlil, nemal sa do celej kauzy miešať a mal nechať Arabov - kresťanov a mohamedánov - aby si celú záležitosť vyriešili sami." So šalamúnskym riešením, ako vybŕdnuť zo zložitého problému, prišiel medzičasom izraelský minister kultu Jicchak Cohen. Podľa neho by mala byť namiesto mešity postavená na spomínanom pozemku islamská škola. Presne taká, aká v blízkosti Baziliky zvestovania pokojne stála ešte pred niekoľkými rokmi.

JURAJ KITTLER